nie ze utiekla.. ale proste jeden vianocny den som sa rano nasrala, zobrala a vratila som sa az poobede.. to som bole este relativne mala vtedy, neviem, 13 som asi mala
ANO ...utekajte kym nemozete este ..potom ked vas budu bez problemov pustat von nebude to az taka sranda..a na ten utek nezabudnete nikdy ! ...P.S : ale nech Vám na to neprídu
ani nie...tak že na chvíľku, ale ja som furt bola strašne dobré decko v tomto. ale niekedy keď ma naši nikde nechceli pustiť tak som chodievala von v noci potom ako zaspali, ráta sa to?
raz som chcela mala som ísť na hudobnú, bola v inom meste, tak mi mama dala 20sk na cestu.... som mala asi 9-10 a tak mi chýbalo mesto, kamaráti, babka z dedkom a maťko že som sa rozhodla že utečiem s 20sk a asi aj tak len k babke
Keď mi dali zaracha a nemohla som sa stretávať s priateľom, tak som išla vždy okolo jednej (v noci) von a okolo piatej som sa vracala - kým ešte všetci spali, ja som nespávala dalo sa to praktizovať len každý druhý deň, lebo som potom chodila ako mŕtvola.
často...veľmi často...bolo to aj viac krát za mesiac...dnes už mám 20 rokov a nemusím utekať, lebo mám dom, mám svoj život a rodičov sa snažím z neho vynechať...
neutekám/neutekla som, ja mám v pohode rodinu; len minulý rok som sa raz tak nasrala, že som sa jednoducho impulzívne vzala a odišla na pár hodín preč; ale oznámila som to rodičom, ja nepotrebujem robiť dramatické scény...
áno, keď som bola malá, vyhrážala som sa, že zdrhnem, ale nikto ma nebral vážne, tak som si začala baliť najdôležitejšie veci a vypadla som...ale potom som stretla kamoškinu mamu a ona ma zaviezla domov :/ smola
mal som to v plane, uz mi prepinalo z mojej mamy...
ale vacsinou, ked sa vecer pohadame(vlastne ona krici, ja som pokojna) a rano vstanem s blbou naladou, tak idem normalne do skoly, zo skoly idem s kamosmi do mesta aspon do tej 11...
Nikdy som nezamyslala nezit viac v byte s rodicmi a zrealizovat to...len raz som odisla pri navrate z navstevy od babky naspat k babke lebo sme u babky mali taky konflikt ktory zahrnal viac osob a ja som z toho bola na nervy hlavne z toho ze oco odisiel domov s vyrokom ze ho seriem a ze som intriganka. Mama mi pri navrate povedala ze ak by som to nezvladla ( som vravela ze sa bojim ze ake to bude ked ho stretnem ) ze mozem ist nasoat ku babke . V podstate som ju posluchla ale ona mi neskor povedala ze nepocitala s tym ze by som ju vtedy mohla brat vazne. Cize super. To som mala 14. A potom bolo obdobie v 17 ked mama vzdy vyzadovala aby som jej povedala kde idem kedy sa vratim co tam budem robit a s kym a mna prave vtedy toto hrozne stvalo tak moje odchody vyzerali akoby som bola na uteku pritom casto slo u uplne banality. Chcela som byt inkognito a nevediet ani o nej. Ona je taky zvazujuci element. Nenavidim ked mi vola a zasahuje mi do zivota. Mozno je problem vo mne ale nepomaha mi ho riesit tak nech sa stara radsej o seba a da mi pokoj. Najradsej by som odisla a nevidela uz nikoh z mojej rodiny, ak by som mala na to dosiahnut vobec nieco co si zaumienim.
naozaj utiekol len raz, som sa cítil strašne ukrivdený za nejakú kokotinu a 2 týždne som býval tajne u kamošových rodičov v chatke v záhradkárskej kolónii žral som jablká a čerešne..
keď som mala asi 13, mali sme psa, ktorého mama nechcela a povedala mi, že keď chcem si mám vypadnúť aj s ním..
no a samozrejme trinástka to zobrala vážne, celý deň som sa túlala povonku a prespala som vo vchode vedlajšieho paneláku.. ťažká rebélia. psa sme potom aj tak už viac ako týždeň nemali.
Raz, rodičia boli na dovolenke, bola som s bratom.. veľmi sme sa pohádali, zmlátil ma, tak som si zbalila veci a kým sedel v obývačke utiekla som... tuším, že ani nevedel kam... Mame som sa priznala až po rokoch...
nie...ale stále som plánovala, že si vezmem 5000 SK, sadnem na vlak a pôjdem do Bratislavy...a samozrejme im nechám nejaký dramatický list na rozlúčku... a už sa nikdy nevrátim
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
41 komentov
ano a bolo to v obdobi ked som mala ozaj vazne problemy vsade a so vsetkym..v prvom rade vsak sama so sebou
niekto nechape ironiu,ale ajtak cucat mamicke cecek od detstva doteraz neni o nic lepsie nez si odist na hodinku dakam do lesa a nedat nikomu vediet
nevyšlo, ani v jednom z významov - podarilo sa mi tam ostať iba cca pol roka, a od problémov som nezdrhol, lebo boli (...sú, ale pšššt...) vo mne.
ale vacsinou, ked sa vecer pohadame(vlastne ona krici, ja som pokojna) a rano vstanem s blbou naladou, tak idem normalne do skoly, zo skoly idem s kamosmi do mesta aspon do tej 11...
no a hlad ma vyhnal domov.
ale v noci som sa tajne vyplížil veľa krát..
no a samozrejme trinástka to zobrala vážne, celý deň som sa túlala povonku a prespala som vo vchode vedlajšieho paneláku.. ťažká rebélia. psa sme potom aj tak už viac ako týždeň nemali.
ale nikdy som to nespravila