Už ste niekedy zažili situáciu,keď ste si mysleli,že je už po vás?
Napríklad mne sa to stalo včera.Išli sme autom z reštaurácie a už mimo obce začal môj chalan pridávať a keď som videla,že ideme 100km/h,tak som sa začala báť a vtedy sa spoza zákruty na nás vyrútil autobus,ktorý išiel v protismere,teda čelne na nás,lebo o
ako že som mŕtvy? no hm.... už som mal stavy také, najlepšie si pamätám, ako sme sa plavili veľkou loďou a loď nemohla zastaviť v prístave lebo netrafila korektne tam, kde je cesta pre autá z lode
a jedna z učiteliek (to sme boli zo školy), tam začala mať stresy, že si akurát spomenula na film Titanic a v tom som si aj ja spomenul, že Titanic a tak som sa zmieril, že idem si kúpiť keksíky v obchodoch na lodi (to bola veľká loď) za posledné peniaze pred smrťou
tri krát , raz keď som mal jeden rok a zapadol som medzi radiátor nohami, ale telo mi viselo cez okno,, - toto mi maminka povedala,
Pri prepade, kde mi cigan držal nôž na krku, do dnes ho nechytili
A tretí krát , som si doslovne povedal a som v piči, keď som prešiel cez ohradu a ta kobila bola nejaká splašena, rozbehla sa na mna, ja som začal utekať, dobehla ma a precvalala cezomňa, trafila len rameno, aj to len škrabla, no neviem, neviem keby trafila hrudník... alebo niečo také.
Ale z koní strach nemám, ak je kôň dobrý a ak sa rozbehne na vás, tak sa zastaví , mám ich stále rád toto bolo keď som mal 16r
Ano tiez viackrat... Najtesnejsie bolo raz, ked som ako maly dopadol s 4 metrovej vysky na kolaje tesne vedla cilkulara - kotuca (pohyboval sa po tych kolajoch, boli to tie ostre tenke). Jednu kolaju mi vrazilo medzi hlavu a trup (cize krk, ale nedotkla sa ho) a kedze som mal zohnute kolena tak druha zase cca v oblasti slabin, ale tiez sa ma nedotkla netrafila Kotuc bol odomna vzdialeny cca 5 cm...
Chcel som napísať nie ale spomenul som si jak som sa na kúpalisku nemohol nadýchnuť - sa mi nejako dostalo trochu vody do pluc asi pomohol po 30 sekundach silný náraz o stenu bazena - vtedy som bol fakt rad že sa mi "odgrglo" hehe
jaj a ešte pred rokom po strasne velkej opici som dostal brutal aritmiu a zatmievalo sa mi pred očami - ale tak pomohol mi kamarad adrenalín od strachu - ten to dal zase doporiadku
Ale inak našťastie ešte nič vážne (nato aby sa mi celý život prehral) nestalo
Keď som bola mladšia, tak som sa topila, ešte rok po tom zážitku som sa bála ísť do hlbšej vody. A raz keď som sa vozila na korčuliach tak som z kopca nemohla zabrzdiť a zrazila som sa s motorkou, aj som potom ležala v nemocnici...
pravidelne mám také stresy...napríklad keď mi lyžiar na svahu zastane v ceste zmení smer alebo keď prepadnem hranu a padám na zľadovatelý svah tak to už len taký pocit že au to bude bolieť raz som kôli tomu nemohol týždeň chodiť a sedieť samozrejme párkrat v aute v Bánovciach nad bebravou(snaď som to dobre napísal su nenormálne hnusné koľaje som obiehal nejaké auto čo šlo už dosť dlho predo mnou a strašne pomaly a všade okolo boli auta a hlavne som poriadne pridal lebo oproti išiel kamión aby som to stihol a začalo ma hádzať ale tak som to ešte nezažil to bolo dosť nebezpečné ale zvládol som to hoc spolujazdec pustil bobky a tiež keď som sa snažil nohou opraviť senzor tachometra za ajzdy na bicykli a noha mi vošla do kolesa nikdy nezabudnem jak sa ten asfalt približoval keď som letel ponad volant nj kto je blbý tak mu treba alebo keď som priamo narazil do zvodidiel a vletel do žihľavy disappointed:z toho mi bolo skôr smiešno ale keby išlo auto mohlo to byť dosť blbé) alebo keď som v tatrách išli po hrebeni a chytila nás búrka a občas pri prechádzaní cesty alebo pri lození po vysokých skalách/hradbách
Mne sa to tiež stáva dosť často No najhoršie to bolo, keď som mala asi 5 rokov a večer spoza kríku za naším domom na mňa vybehol nejaký róm s nožom, zhodil ma do jamy ( práve menili rozvody) a chystal sa ma zrejme zarezať ... ale samozrejme som kričala ako zmyslov zbavená, tak to privolalo jedného chalana a keď dotyčný počul, že sa niekto blíži, utiekol.... Rodičom som to nikdy nepovedala a ani odvtedy nie som opatrnejšia- neviem prečo
Ja som visel na elektrickom vedení v zovretí neľútostných kŕčov... Doteraz neviem, prečo som bol obdarovaný toľkým šťastím. Včera som si pre zmenu užil trochu kanálovej rally vďaka blbému vodičovi za volantom kamióna....
keby som nevstal z postele (v noci počas búrky) a nešiel na záchod, mohol som byť prepichnutý tým vyleteným sklom čo sa rozbilo... našťastie sa to zabodlo iba do postele.
raz som siel na stvorkolke po dedina asi o 5 rano..som si to paral bo som si myslel ze nikto nepojde o 5 rano..a zrazu na uzkej ceste sa objavil kurevksy autobus sad...vysoke hebedo, siroke...al en osm si povedal ze "no do p..."jedine stastie ze sme sa stretli pri odbocke na taky mostik..len som stocil riadidla a len som videl jak asi 20 cm od zabradlia som siel kolesom...
Ras (asi 14.12.08) ked bol lad taq som naschwal isel s kamosmi na bycikli a haluzili sme no tam bol lad a ja donho a vletel som do traktora.....ece ze traktorista bol duchapritomny a zdvihol pluhy lebo by som us bol asi v .....
Raz som si to šinula do rakúska a bola tam taká zákerná cesta von z diaľnice a vedľa nej veľa tabuliek, a tak ja hneď kukám na tabuľky, že čo píšu, potom si len pamätám, že ejha pred nami červená značka STOP a o sekundu na to sme preleteli dvojprúdovku ostali v protismere vo zvodidlách, pod nami taký mierny kopček dolu...
Našťastie zrovna keď sme leteli nešlo žiadne auto z žiadnej strany, ináč by som na to asi nespomínala tak bez väčších emócií ...a mali aj dobré pevné zvodidlá
pár krát ma skoro auto zrazilo...na bicykli keď som sa vytrela a brzdila tvárou 20metrov po asfalte a skončila asi 15 cm od betónového stĺpa,keď musím ísť s kolegom do práce autom...ktorý jazdí rýchlo(čo mi nevadí)ale veľmi nezodpovedne...za posledný týždeň som mu dokonca odmietla aj zaplatiť,za tie stresy...
Určite, ale naposledy si pamätám ako som bol s kamošmi niekde v lese na prechádzke a bol tam asi 10-20 metrový útes, pošmykol som sa a prepadol.
Naštastie som sa zachytil konára a kamaráti ma vytiahli, proste vtedy som mal ten pocit, že je už po mne, stačilo málo a nebol by som tu.
Ešte som si práve spomenul ako asi pred troma týždňami som šiel s rodičmi z chalupy, 120km/h po rýchlostnej ceste a asi 2 metre pred kapotou nám prebehla srnka, skončil som prilepený na prdenom sedadle, ale pokračovali sme dalej...
@31 Ešte si pamätám ako ma pred troma rokmi v Taliansku v mori niečo kuslo a napuchla mi celá noha, vtedy som začal panikáriť a vrieskať na mamu, že som mladý na to aby som prišiel o nohu
ked som bola mala lopticka sa mi odkotulala pod stojace auto..a ja som po nu sla no medzi tym sa auto pohlo..nechybalo malo a preslo by mi po hlave a o.i. ma minule skoro autop preslo keby ma kamarat nestiahol za tasku..vyletelo zo zakruty a samozrejme ja som sla cez prechod..akoo..ja som sa pozerala..len ono vyletelo velmi rychlo.. mam taky pocit ze mna v buducnosti daco prejde jednoznacne ked to takto bude pokracovat dalej )
tusim len raz ked som mala nejak 9 rokov a topila som sa teda nie sama od seba skor mna topila jedna holka...ale nechtiac...ale i tak to bolo dost divne
a potom som uz take pocity mala asi len v snoch...brr
tiež nedávno s mamou, takisto sme skoro čelne nabúrali. a potom napr. tiež keď som s kamarátom a sesternicou havarovala... keď ma môj opitý bratranec prehodil cez seba a z dvoch metrov som padla na hlavu... to ma len vyvalilo na zemi a minútu som nevnímala nič... a raz si to už myslela mama, keď som odpadla... joj no však veselo bolo aj tak vždy
Ked dedo v 120km/h predbiehal pred zakrutou auto iduce pred nami. Vtedy som mal smrt v ociach, lebo nechybalo velo a letime von z cesty. Aj sa cudujem, ze sa v takej rychlosti to auto udrzalo na ceste..
A naposledy dolu z Vratnej Doliny do Terchovej na kolobezkach. Tesne pred Terchovou mi v zakrute do cesty vbehlo auto. Ja som isiel na kolobezke tak do 50, ono hmm co ja viem tipujem +- 60. Kto vie co by sa stalo, keby sa mi nestihne uhnut.
To su brutali... U mna iba take mierne prestrasenia, ked som padala schodmi, raz nie po schodoch ale cez zabradlie, nastasie nie velka vyska. A este som si spomenula raz ked som mala asi 5 rokov boli sme s mamou na kupalisku a skakala som do nafukovacieho kolesa, mama sedela pri mne, na okraji bazena, otocila sa a ja som tak nestastne skocila, ze sa mi prevratilo koleso naruby a ja v nom takze som sa nemohla otocit, priznavam vtedy som myslela ze sa utopim, nastastie to videl plavcik a o chvilu ma odtial vytiahli.
@flleur - poviem len, že priateľ bežne jazdí na diaľnici tak 150 a mám z toho zlý pocit stále, pretože neberiem mu, že on je výborný šofér, ale iní takí dobrí byť nemusia - ako napr. ten autobusár.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
48 komentov
a jedna z učiteliek (to sme boli zo školy), tam začala mať stresy, že si akurát spomenula na film Titanic a v tom som si aj ja spomenul, že Titanic a tak som sa zmieril, že idem si kúpiť keksíky v obchodoch na lodi (to bola veľká loď) za posledné peniaze pred smrťou
Pri prepade, kde mi cigan držal nôž na krku, do dnes ho nechytili
A tretí krát , som si doslovne povedal a som v piči, keď som prešiel cez ohradu a ta kobila bola nejaká splašena, rozbehla sa na mna, ja som začal utekať, dobehla ma a precvalala cezomňa, trafila len rameno, aj to len škrabla, no neviem, neviem keby trafila hrudník... alebo niečo také.
Ale z koní strach nemám, ak je kôň dobrý a ak sa rozbehne na vás, tak sa zastaví , mám ich stále rád toto bolo keď som mal 16r
jaj a ešte pred rokom po strasne velkej opici som dostal brutal aritmiu a zatmievalo sa mi pred očami - ale tak pomohol mi kamarad adrenalín od strachu - ten to dal zase doporiadku
Ale inak našťastie ešte nič vážne (nato aby sa mi celý život prehral) nestalo
keď som letel cca 8 metrov smerom dole, ale to sa mi nič nestalo.
a potom také rôzne, že "chýbalo 5 centi a máš to cez hlavu"
...ale zatiaľ sa potvrdzuje, že som nesmrteľná...
Raz som si to šinula do rakúska a bola tam taká zákerná cesta von z diaľnice a vedľa nej veľa tabuliek, a tak ja hneď kukám na tabuľky, že čo píšu, potom si len pamätám, že ejha pred nami červená značka STOP a o sekundu na to sme preleteli dvojprúdovku ostali v protismere vo zvodidlách, pod nami taký mierny kopček dolu...
Našťastie zrovna keď sme leteli nešlo žiadne auto z žiadnej strany, ináč by som na to asi nespomínala tak bez väčších emócií ...a mali aj dobré pevné zvodidlá
pár krát ma skoro auto zrazilo...na bicykli keď som sa vytrela a brzdila tvárou 20metrov po asfalte a skončila asi 15 cm od betónového stĺpa,keď musím ísť s kolegom do práce autom...ktorý jazdí rýchlo(čo mi nevadí)ale veľmi nezodpovedne...za posledný týždeň som mu dokonca odmietla aj zaplatiť,za tie stresy...
naposledy asi na pohode, jak na nas padal ten stan
Naštastie som sa zachytil konára a kamaráti ma vytiahli, proste vtedy som mal ten pocit, že je už po mne, stačilo málo a nebol by som tu.
Ešte som si práve spomenul ako asi pred troma týždňami som šiel s rodičmi z chalupy, 120km/h po rýchlostnej ceste a asi 2 metre pred kapotou nám prebehla srnka, skončil som prilepený na prdenom sedadle, ale pokračovali sme dalej...
Odvtedy mám rešpekt k vlakom
A raz sa mi stalo, že som si myslela, že som oslepla - idem si po byte a zrazu nič nevidím - tiež hnusný pocit. Ale to predchádzajúce bolo horšie...
a potom som uz take pocity mala asi len v snoch...brr
A naposledy dolu z Vratnej Doliny do Terchovej na kolobezkach. Tesne pred Terchovou mi v zakrute do cesty vbehlo auto. Ja som isiel na kolobezke tak do 50, ono hmm co ja viem tipujem +- 60. Kto vie co by sa stalo, keby sa mi nestihne uhnut.