Nie, človek má slobodnú vôľu a je pánom svojho osudu sám.
Dostali sme ju od svojho Stvoriteľa do vienka pri narodení...
preto sa môžeme rozhodovať sami kam počas svojho života nasmerujeme svoj večný život po smrti, doprava a či doľava....ináč povedané do pekla a či do neba...
Pokiaľ si materialista, tak hej. A je daný tvojimi predošlými činnosťami, akciami, ktoré definujú tvoje terajšie a budúce akcie a reakcie. Karma = osud a osud je predurčenie. Paradoxom života je že jeho zmyslom je vzoprieť sa osudu. Ale to sa dá len duchovnou sebarealizáciou.
@2 Karma je proste zlozita vec... Ale predsa… Uvediem tu velmi zjednoduseny obrazny priklad, ktory bude reflektovat iste karmicke zakonitosti… Cize… Nacistický Nemec vo vojne pred smrtou mysli na Rusa, preto sa narodi ako Rus potom… Zabil priamo ci nepriamo napr. 3 Nemcov, Zidov, whatever. Takto bude za to ako Rus v gulagu jeden zivot, kde ho budu tyrat a zomrie tam, v dalsom zivote nieco podobne ale zaroven bude neznasat amikov a zidov, preto sa narodi dalej ako amik a zid a zomrie tak, ze ho zastreli niekto... Alebo hoci aj umrie v Twin towers s dalsimi 3000 americanmi, co moze byt kludne byvaly fasisticky pluk spred dvoch zivotov, ktori sa takto pekne nasli…Lenze s karmou je to tak, ze ona sa opakuje v kruhu, cize sucastou trestu je, ze znova spravis to iste… Cize nie je ani nahoda, ze si sa (in the first place) ocitol ako nemecky vojak, nie je nahoda, ze sa dusa dostala do pozicie Hitlera (kludne to moze byt ta ista ako Napoleon), kvoli tomuto nazvime to kumulativnemu principu… Cize, ano, svojim sposobom nemozeme za svoju karmu… Su to len cyklicke ozveny z prvotneho impulzu, kde sme to posrali x-tisic zivotov dozadu a sem tam sme si to vylepsili nejakou oddanou sluzbou a spiritualitou, ktora nam maze vela karmy… A tak... A posledny faktor je to, ze karma je relativna. Vojaci nemaju pri plneni svojej povinnosti za zabitie taku karmu ako niekto, koho povinnost to nie je. Zalezi aj koho nasleduju, nakolko, ci slepo, ci je on v prave atd. Nie kazde zabitie sposobuje zlu karmu. Moze ti vytvorit paradoxne aj dobru… V tomto veku vynimocne ale v predoslych uplne bezne. To sa vysvetluje aj v BHAGAVAD-GITE. BTW, negativnu karmu (aj ked nie taku strasnu ako za zabijanie) nam sposobuju aj bezne cinnosti, ktore povazujeme za normalne. Napr. jedenie masa, promiskuitny zivot, intoxikacia a mnoho dalsich beznych cinnosti.
Netreba okolo toho stresovať. Ak je všetko predurčené osudom, tak to neviem zmeniť=chill.
Ak mám osud vo vlastných rukách, môžem ho teda meniť podľa seba= chill
Osud, boh, posmrtny zivot, dusa, karma, reinkarnacia, vsetko je to bullshit. Ludia si vymyslaju rozpravky a niektore sa uchytia. Je to skoda, pretoze taketo veci brzdia vedu a vyvoj. Kvalitne vzdelanie je kamenom urazu, hlupy clovek uveri vsetkemu.
@h0riz0nt@10 Väčšinou sa do debát typu "viera verzus veda" nezapájam ale tu sa musím. Lebo píšeš veci, ktoré sú neskutočne mimo. Ako potom vysvetlíš to, že veľké mozgy ľudstva okrem ateistov, boli aj veriaci ľudia - teisti? Určite ako vzdelaný človek poznáš meno Georges Lemaître, ktorý bol katolícky kňaz. Alebo slávneho psychiatra Viktora Frankla, veriaceho žida. Ale poďme aj do súčasnej doby, k žijúcim a píšucim teistickým vedcom a obhajcom viery ako napríklad oxfordský matematik John Lennox. Ako vzdelaný človek jeho meno určite poznáš a ak nie tak možno si niečo od neho niečo aj prečítaš. Ja som ateistické diela čítal tiež. Ešte dovoľ, môj múdry priateľ, jeden citát: " Veľký omyl modernizmu je predstava, že prírodné zákony nám vysvetľujú svet, keď v skutočnosti všetko, čo robia, je opisovanie štrukturálnych pravidelností." (L. Wittgenstein) A nemôžeme zabudnúť ani na meno Allan Sandage, je to otec modernej astronómie, veriaci chlapík a držiteľ Crafoordovej ceny. Ale to sú pre teba len hlúpy ľudia čo uveria všetkému. Hm, asi taký Allan Sandage nemal kvalitné vzdelanie podľa teba, keďže veril. Ani jeden z otcov myšlienky o expanzii Vesmíru, ktorá je teraz vo fyzike nosná pri vzniku Vesmíru, katolícky kňaz Lemaître nemal kvalitné vzdelanie podľa teba. Hmm Ale ty, keďže neveríš si podľa tvojich postulátov mal určite kvalitné vzdelanie, preto ich budeš musieť potom predbehnúť myšlienkami! To ti prajem. Alebo, žeby Znak hlúposti bolo skôr obmedzené stavanie "veda verzus viera". Vytvor si názor sám...Ale tvrdením "hlúpy človek verí." dávaš mnohé veľké svetové mozgy do škatuľky "hlupákov, lebo verili" Zamysli sa nad tým, v dobrom to píšem.
@h0riz0nt@10 Zaujimave je, ze v podstate co tu mame, objavenie elektromagnetickych sil, vlnenia… Polovica vynalezov je od jedneho cloveka a tym bol Tesla, ktory sam studoval duchovne Vedy, navstevoval ich prednasky, bol veriaci, a sam prehlasoval, ze poznanie prijíma "zhora“… Potom par casticovych a kvantovych fyzikov, ktori taktiez studovali a obdivovali Vedy… Zvysok“ vedy“ a vedcov len stavaju na ich zakladoch… A vacsina technologii tiez… Navyse "nasa“ veda ma zaklad vo Vedach. Matematika, logika, astronomia, fyzika, chémia, medicina, jazyk, teoria hudby, atd. Dokonca samotne slovo "veda" je odvodene od slova Vedy a v preklade znamena poznanie.
Vacsina skutocnych kapacit modernej vedy, zakladatelia casticovej, kvantovej fyziky, atd. by s tebou nesuhlasili a tymto Vedam davaju nalezity respekt, a nepozeraju sa na nich ako na nieco "nevedecke“. To je zas len tvoja neinformovanost.
Tu mas ich vyjadrenia:
Werner Heisenberg(1901-1976), jeden z najznámejších fyzikov, spoluobjaviteľ kvantovej fyziky, držiteľ Nobelovej ceny. :
“Po mnohých konverzáciách o indickej Védskej filozofii, mi mnohé idey kvantovej mechaniky, ktoré sa mi zdali šialené, začali dávať konečne zmysel.”
Alfred North Whitehead (1861-1947), britský matematik, logik. Známy vďaka jeho princípom logiky a matematiky a dielu Principia Mathematica, spolu s Bertrandom Russelom:
„Védy sú tou najimpozantnejšou metafyzikou, ktorú kedy ľudská myseľ mohla pojmúť.“
Albert Einstein (1879-1955), najznámejší vedec 20. storočia, dostal Nobelovu cenu za jeho teóriu relativity:
„Keď čítam Bhagavad-Gítu a predstavujem si ako Boh stvoril tento vesmír, ostatné otázky sa mi zdajú zbytočné.“
„Dlžíme mnoho Indom, ktorí nás naučili ako rátať, bez čoho by nebolo možné spraviť žiaden vedecký objav.“
Carl Sagan (1934-1996), najznámejší moderný astrofyzik, autor mnohých vedeckých publikácií a kníh:
„Hinduizmus je jediné z náboženských systémov a vier, ktoré vyhlasuje, že vesmír neustále prechádza mnohými zrodeniami a smrťami, teda je cyklický. Je to zároveň jediné náboženstvo, v ktorom časové obdobia udané vo Védach sú v súlade s modernou vedeckou kozmológiou.“
Jean-Sylvain Bailly (1736-1793), veľký francúzsky astronóm a politik, známy aj vďaka jeho výpočtu obehu Halleyho kométy:
„Hinduistické systémy astronómie sú najstaršie a omnoho predčia tie z Egypta, Grécka, Ríma. Dokonca ja Židia majú svoje poznanie od Hindov.“
„Pohyby hviezd vypočítané v starovekej Indii niekedy pred 4500 rokmi, sa nelíšia ani o minútu od dnešných výpočtov podľa tabuliek od Cassini a Mayera.“
Roger-Pol Droit (1949-), obľúbený francúzsky spisovateľ a filozof:
„Gréci tak milovali indickú filozofiu, že Demetrios Galianos preložil Bhagavad-Gítu. Nie je absolútne žiadny tieň pochybnost, že Gréci čerpali všetko z indickej filozofie.“
John Archibald Wheeler (1911-2008), eminentný americký fyzik, autor veľkého množstva vedeckých kníh. Prvý vedec, ktorý sa zaoberal teoretickým výskumom atómovej energie a výskumom čiernych dier – zaviedol pojmy – čierna diera, červia diera, kvantové pole. Prebral výskumnú pozíciu po Alberovi Einstenovi:
„Mám pocit, že myslitelia Východu to vedeli už od začiatku, a keby sme len vedeli preložiť ich odpovede do nášho vedeckého jazyka, mali by sme odpovede na všetky otázky.“
„Je povšimnutiahodné, že najväčší vedci ako Schrodinger, Niels Bohr, Oppenheimer, atď sú učencami Véd a Upanišád.“
„Rád pomýšľam, že niekto vystopuje ako najhlbšie indické učenie prešlo z Indie do Grécka a odtiaľ do filozofie dnešných dní.“
Francois Voltaire (1694-1774), jeden z najväčších francúzskych filozofov a spisovateľov, prehlásil:
„Som presvedčený, že všetko k nám prišlo od brehov Gangy. Astronómia, astrológia, fyzika, matematika“
„Je veľmi dôležité poznamenať, že pred nejakými 2500 rokmi, Pytagoras šiel od Samosy ku Gange, aby sa naučil geometriu. Určite by ale nepodnikol takú zvláštnu cestu, keby reputácia Védskych brahmánov nebola v Európe v tej dobe preslávená.“
Fritjof Capra (1939-), eminentný fyzik a teoretik systémov, zakladateľ centra Ecoliteracy v USA:
„Pre indických mudrcov, Božská hra, bola evolúciou vesmíru počas nespočítateľne veľa vekov. Vravia, že je nekonečné množstvo stvorení v konečnom vesmíre. Títo mudrci dali meno „kalpa“ času, ktorý ohraničuje dobu medzi začiatkom a koncom vesmíru.“
Paul Deussen (1845-1919), výnimočný nemecký učenec, prvý žiak Arthura Schopenhauera, zakladateľ Schopenhauerovej spoločnosti:
„Čokoľvek môžu vedecké vynálezy objaviť, nič sa nedá porovnať s večnými pravdami vo Védach.“
@darksider96@13 A ty tiež demagogicky táraš. Aká väčšina, čím tú väčšinu potvrdíš? Prieskumom? Generalizovať týmto spôsobom je silné. Drahý priatelia, obom by som Vám odporučil viacej čítať. Jednému okrem ateistických a pozitivistických diel (ak vôbec nejaké prečítal) aj metafyziku a apológie. (Ja som čítal obe strany, preto mám právo sa asi aj k ateizmu aj k teizmu náležite vyjadriť). A tebe by som dal čítať niečo širšie zo západného myslenia aj, ako iba "védy" a jeden "článok" z "renomovaného" zdroja, ktorý tu vidím od teba asi 3x. Píšem to v dobrom.
@kierkegaard@14 Poviem ti to takto - Ja som odmalicka cital encyklopedie, o vesmire a aj sirsie veci zo zapadneho myslenia atd… Ale nastastie mi to nestacilo a neuspokojil som sa s detskymi vysvetleniami, ktorym bohuzial dodnes vacsina ludi veri… Ja som z krestanskej rodiny. Aj ked rodicia boli krestania akurat tak len na papieri. Ale uz od detstva som neveril krestanstvu a v skole na nabozenstve som si robil z toho srandu. Bol som ateista, ale vela som cital. Bavila ma veda, staroveke civilizacie, vesmir, Hawking, vselijake zahady a pod. Neskor som riesil hermetiku, Kybalion, Bardona, Abdrushina a podobne srandicky, az po Satansku Bibliu a tak. V nejakom bode sa mi zacal utvarat obraz a zbiehalo sa to v starovekej Indii. Ako ateistu mi bol teda blizsi buddhizmus, ktory som riesil asi rok, ucenie Milarepu, Diamantovu cestu, Tibetsku knihu mrtvych... To bolo ale vsetko nedostatocne a oproti hermetike dost povrchne a nieco tomu chybalo a Kedze moja zvedavost bola neustupciva, tak som sa prepracoval k teistickej verzii "buddhizmu“, teda k hindu. Cital som par knih atd. a tam som sa prvykrat stretol s Vedami (cielene) a zacal to studovat a postupne mi vsetko doplo. Ale to ty nepochopis. Pisem to v dobrom
@kierkegaard@11 Ano priznavam, velmi zle som sa vyjadril. Veriaci (v cokolvek) sa nachadzaju v celom inteligencnom spektre. Tak isto moze byt veriaci mentalne zaostaly ako aj genius. S tymto suhlasim, to je fakt.
"hlupy clovek uveri vsetkemu" bolo to myslene vseobecne v tom zmysle, ze ludia si neoveruju pravdivost informacii. Napriklad si nieco niekde precitaju a automaticky to povazuju za pravdu, bez toho aby si danu informaciu nejakym sposobom overili. Samozrejme nie vsetky informacie sa daju overit, tu uz prichadza viera.
Ja mam problem hlavne s tym, ked ludia povazuju vieru (v cokolvek) za fakt, pravdu. Som clovek racionalny. Ako mam verit niecomu, coho pravdivost si neviem overit? Ja len chcem poznat pravdu, ako to je naozaj. Ak mas nejaku literaturu k tejto teme, velmi rad si ju precitam.
@h0riz0nt@16 No vidíš, toto už je iná reč. Tento prístup sa mi už páči a celkom ti rozumiem, síce mal by som námietky. Ale áno, náboženské vety sa nedajú verifikovať ako empirické fakty, dá sa im iba veriť. Literatúru by som možno aj k tomu mal, keď budem mať čas, tak ti ju pošlem do TSky, ak zabudnem a fakt ťa to zaujíma tak sa mi neostýchaj napísať aj sám.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
Dostali sme ju od svojho Stvoriteľa do vienka pri narodení...
preto sa môžeme rozhodovať sami kam počas svojho života nasmerujeme svoj večný život po smrti, doprava a či doľava....ináč povedané do pekla a či do neba...
Ak mám osud vo vlastných rukách, môžem ho teda meniť podľa seba= chill
(A že máme zapnutú autonómiu)
Vacsina skutocnych kapacit modernej vedy, zakladatelia casticovej, kvantovej fyziky, atd. by s tebou nesuhlasili a tymto Vedam davaju nalezity respekt, a nepozeraju sa na nich ako na nieco "nevedecke“. To je zas len tvoja neinformovanost.
Tu mas ich vyjadrenia:
Werner Heisenberg(1901-1976), jeden z najznámejších fyzikov, spoluobjaviteľ kvantovej fyziky, držiteľ Nobelovej ceny. :
“Po mnohých konverzáciách o indickej Védskej filozofii, mi mnohé idey kvantovej mechaniky, ktoré sa mi zdali šialené, začali dávať konečne zmysel.”
Alfred North Whitehead (1861-1947), britský matematik, logik. Známy vďaka jeho princípom logiky a matematiky a dielu Principia Mathematica, spolu s Bertrandom Russelom:
„Védy sú tou najimpozantnejšou metafyzikou, ktorú kedy ľudská myseľ mohla pojmúť.“
Albert Einstein (1879-1955), najznámejší vedec 20. storočia, dostal Nobelovu cenu za jeho teóriu relativity:
„Keď čítam Bhagavad-Gítu a predstavujem si ako Boh stvoril tento vesmír, ostatné otázky sa mi zdajú zbytočné.“
„Dlžíme mnoho Indom, ktorí nás naučili ako rátať, bez čoho by nebolo možné spraviť žiaden vedecký objav.“
Carl Sagan (1934-1996), najznámejší moderný astrofyzik, autor mnohých vedeckých publikácií a kníh:
„Hinduizmus je jediné z náboženských systémov a vier, ktoré vyhlasuje, že vesmír neustále prechádza mnohými zrodeniami a smrťami, teda je cyklický. Je to zároveň jediné náboženstvo, v ktorom časové obdobia udané vo Védach sú v súlade s modernou vedeckou kozmológiou.“
Jean-Sylvain Bailly (1736-1793), veľký francúzsky astronóm a politik, známy aj vďaka jeho výpočtu obehu Halleyho kométy:
„Hinduistické systémy astronómie sú najstaršie a omnoho predčia tie z Egypta, Grécka, Ríma. Dokonca ja Židia majú svoje poznanie od Hindov.“
„Pohyby hviezd vypočítané v starovekej Indii niekedy pred 4500 rokmi, sa nelíšia ani o minútu od dnešných výpočtov podľa tabuliek od Cassini a Mayera.“
Roger-Pol Droit (1949-), obľúbený francúzsky spisovateľ a filozof:
„Gréci tak milovali indickú filozofiu, že Demetrios Galianos preložil Bhagavad-Gítu. Nie je absolútne žiadny tieň pochybnost, že Gréci čerpali všetko z indickej filozofie.“
John Archibald Wheeler (1911-2008), eminentný americký fyzik, autor veľkého množstva vedeckých kníh. Prvý vedec, ktorý sa zaoberal teoretickým výskumom atómovej energie a výskumom čiernych dier – zaviedol pojmy – čierna diera, červia diera, kvantové pole. Prebral výskumnú pozíciu po Alberovi Einstenovi:
„Mám pocit, že myslitelia Východu to vedeli už od začiatku, a keby sme len vedeli preložiť ich odpovede do nášho vedeckého jazyka, mali by sme odpovede na všetky otázky.“
„Je povšimnutiahodné, že najväčší vedci ako Schrodinger, Niels Bohr, Oppenheimer, atď sú učencami Véd a Upanišád.“
„Rád pomýšľam, že niekto vystopuje ako najhlbšie indické učenie prešlo z Indie do Grécka a odtiaľ do filozofie dnešných dní.“
Francois Voltaire (1694-1774), jeden z najväčších francúzskych filozofov a spisovateľov, prehlásil:
„Som presvedčený, že všetko k nám prišlo od brehov Gangy. Astronómia, astrológia, fyzika, matematika“
„Je veľmi dôležité poznamenať, že pred nejakými 2500 rokmi, Pytagoras šiel od Samosy ku Gange, aby sa naučil geometriu. Určite by ale nepodnikol takú zvláštnu cestu, keby reputácia Védskych brahmánov nebola v Európe v tej dobe preslávená.“
Fritjof Capra (1939-), eminentný fyzik a teoretik systémov, zakladateľ centra Ecoliteracy v USA:
„Pre indických mudrcov, Božská hra, bola evolúciou vesmíru počas nespočítateľne veľa vekov. Vravia, že je nekonečné množstvo stvorení v konečnom vesmíre. Títo mudrci dali meno „kalpa“ času, ktorý ohraničuje dobu medzi začiatkom a koncom vesmíru.“
Paul Deussen (1845-1919), výnimočný nemecký učenec, prvý žiak Arthura Schopenhauera, zakladateľ Schopenhauerovej spoločnosti:
„Čokoľvek môžu vedecké vynálezy objaviť, nič sa nedá porovnať s večnými pravdami vo Védach.“
atd. atd.
"hlupy clovek uveri vsetkemu" bolo to myslene vseobecne v tom zmysle, ze ludia si neoveruju pravdivost informacii. Napriklad si nieco niekde precitaju a automaticky to povazuju za pravdu, bez toho aby si danu informaciu nejakym sposobom overili. Samozrejme nie vsetky informacie sa daju overit, tu uz prichadza viera.
Ja mam problem hlavne s tym, ked ludia povazuju vieru (v cokolvek) za fakt, pravdu. Som clovek racionalny. Ako mam verit niecomu, coho pravdivost si neviem overit? Ja len chcem poznat pravdu, ako to je naozaj. Ak mas nejaku literaturu k tejto teme, velmi rad si ju precitam.