Konzervatívni liberáli? To aj také existuje?
Ako švéd by som volil stranu, ktorá by mala v programe problížiť sa tomu predglobalizačnému stavu švédskeho sociálneho modelu, čiže zrejme ľavicu, ale nie nejakú multi-kulti, ktorá si bude fičať na kadejakých moderných záležitostiach ako "práva" transgenderov a podobne. Neviem či taká strana vo Švédsku vôbec je.
@riddler Ano - väčinou keď sa povie liberál, myslí sa tým ekonomický a politický liberalizmus. To, čomu sa hovorí demokratický kapitalizmus. No a vo sfére kultúry sú konzervatívni. Takže klasický thatcherizmus.
@kassiar Niečo take ako "liberálny konzervativizmus" je presne to isté ako som písal vyššie, len zle povedané. Keď sú v strane aj liberáli aj konzervatívci tak to je typická centristická strana. Tá sa nebráni ani sociálnym reformám - ale nie je ani socialistická ani neoliberálna - ale zväčša skôr jemne viac pro sociálna.
v súvislosti s tým "populizmom" je toto výborné zhrnutie(podotýkam že to nie je zo žiadneho konšpiračného webu ale z aktualit)
Francúzsky ekonóm Thomas Piketty tvrdí, že „ak chceme pochopiť rast populizmu, najskôr musíme analyzovať rast elitárstva“. Má pravdu.
Piketty si v jednom zo svojich výskumov všimol zaujímavý fakt: socialistické strany už nie sú previazané s väčšinovými voličmi, ktorých zastupovali v minulosti. Dnes socialistov v čoraz väčšej miere podporujú elity s vyšším vzdelaním. Pravicové strany zas naďalej podporujú elity s vyššími príjmami a väčším majetkom.
Ak to trochu zjednodušíme, tak tradičné (socialistické aj pravicové) strany dnes zastupujú menšiny: intelektuálne elity, resp. biznis-elity. Väčšinoví voliči ostali bez zastúpenia. Čo otvorilo dvere populistom.
Aby sme to spresnili: za rastom populizmu nie sú elity. Ich postavenie ani záujmy sa veľmi nezmenili. Za rastom populizmu sú politickí elitári
@hetfield V súčasnosti medzi niektorými akožesocialistami a pravicou nie je rozdiel, napríklad v Nemecku je úplne jedno, či volíš Merkelovú alebo Schulza. Populizmus je ale problém kvôli tomu,že ak sa robí šikovne, tak ako protisystémoví vyzerajú aj tí čo žiadnu alternatívu nemajú, napríklad Babiš. On síce má silné reči, že nebude poslúchať EU, že sa im nebojí oponovať, a nebude prijímať migrantov, to sú veci čo sa ľudom páčia, lenže neuvedomujú si, že práve Babiš je jeden z tých, čo ten systém tvorili, profitovali z neho, a tým pádom protisystémový nikdy nemôže byť, lebo nepôjde sám proti sebe. To isté Trump. Ludia to vnímajú, ako hovorí Vitkovič, podľa svojho brucha a peňaženky- vidia,čo spôsobila globalizácia, nechcú spojené štáty europske, v ktorých štát stratí suverenitu a možnosť o sebe rozhodovať, cítia tú vzrastajúcu nerovnosť, stagnáciu a rozpad strednej vrstvy, no pri hľadaní "spasiteľa" práve vdaka šikovnému populizmu volia kandidátov, ktorí im z tých problémov von príliš nepomôžu.
@riddler o Babišovi som žiadne ilúzie nemal je jasné že ak je niekto oligarcha tak si bude v prvom rade sledovať svoje záujmy a svoj biznis čo u Babiša znamená že bude maximálne probruselský,problém je že populista je už dnes vlastne nadávka,ja nevidím nič zlé na tom ked niekto robí to čo vačšina obyvatelov chce,napr že začne fyzicky strážiť hranice,ako napr Orbán ktorý je tiež často označovaný za populistu
@james98 konzervativni liberali su proste povodni liberali v amerike sa im dnes hovori libertariani - aj ked ti su este kusok viac v pravo ako europski konzervativni liberali.
@html5 To by ma fakt zaujímalo, skade máš takéto interpretácie. Tak máme tu klasický liberalizmus 19. storočia. To je ekonomický a politický liberalizmus, ktorý presadzoval napr. rozširovanie volebného práva a iné demokratické atribúty a rovnako volný trh bez zásahov štátu. Konzervatívny liberál je človek, tak ako píšem hore, ktorý je ekonomický liberál (po vzore napr. klasického liberalizmu) a kultúrny alebo hodnotový konzervatívec. Neviem čo znamená "pôvodný liberál v amerike", ale v amerike ak ta označia za liberála, myslia tým, že si ľavičiar alebo socialista (volíš Demokratov). Ak ta označia za konzervatívca, myslia tým, že si pravičiar (volíš Republikánov). Konzervatívny liberalizmus je neoliberalizmus. No a keď hovoríš o libertariánoch, na tých nič konzervatívne nie je. Máš pravicových a ľavicových libertariánov. Typický pravicový libertarián je napr. Nozick - štát ako nočný strážnik, štát by nemal zasahovať do rozhodnutí ľudí, čo možno najviac voľný trh atď. Ľavicoví libertariáni ako napr. Van Parijs, či P. Vallentyne zas hovoria o téze, že "človek v prvom rade vlastní sám seba, ale všetky prírodné statky by mali byť vlastnené spoločne" - a svojou argumentáciou sa dostávajú k presadzovaniu určitého typu sociálnej spravodlivosti (napr. Van Parijs hovorí o všeobecnom nepodmienom základnom príjme atď.). Naproti tomu Nozick bude hovoriť o neobmedzenom práve na vlastníctvo. Neoliberalizmus (teda konzervatívny liberalizmus) zas bude vždy presadzovať trh na úkor štátu - zároveň však značná časť neoliberálov presadzuje konzervatívne hodnoty (vtedy sa prelína s neokonzervativizmom). Nehovorím, že každý neoliberál musí byť zákonite konzervatívec, ale väčšinou sa to tak interpretuje. V takom prípade by som hovoril o neoliberalizme bez prívlastkov.
@hetfield Tak populizmus je už maximálne sprofanované slovo, napriek tomu že na určitých politikov ako je Babiš sedí, ale libtardi to už používajú každý deň ako zubnú kefku, ked niekto nerobí čo chcú tak spustia hysterický plač s výkrikom: Populizmuuuus! Čo je najhoršie, nepoužíva sa to len v internetových diskusiách, ale už aj "seriozne,objektívne" médiá si osvojili túto rétoriku.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
Ako švéd by som volil stranu, ktorá by mala v programe problížiť sa tomu predglobalizačnému stavu švédskeho sociálneho modelu, čiže zrejme ľavicu, ale nie nejakú multi-kulti, ktorá si bude fičať na kadejakých moderných záležitostiach ako "práva" transgenderov a podobne. Neviem či taká strana vo Švédsku vôbec je.
Francúzsky ekonóm Thomas Piketty tvrdí, že „ak chceme pochopiť rast populizmu, najskôr musíme analyzovať rast elitárstva“. Má pravdu.
Piketty si v jednom zo svojich výskumov všimol zaujímavý fakt: socialistické strany už nie sú previazané s väčšinovými voličmi, ktorých zastupovali v minulosti. Dnes socialistov v čoraz väčšej miere podporujú elity s vyšším vzdelaním. Pravicové strany zas naďalej podporujú elity s vyššími príjmami a väčším majetkom.
Ak to trochu zjednodušíme, tak tradičné (socialistické aj pravicové) strany dnes zastupujú menšiny: intelektuálne elity, resp. biznis-elity. Väčšinoví voliči ostali bez zastúpenia. Čo otvorilo dvere populistom.
Aby sme to spresnili: za rastom populizmu nie sú elity. Ich postavenie ani záujmy sa veľmi nezmenili. Za rastom populizmu sú politickí elitári