V skratke: Takmer 2 roky som chodila s jedným chlapcom. Mali sme pekný vzťah (to sú jeho slová po rozchode), ale ku koncu sme si už prestávali rozumieť a strašne sa vzdialili, tak sme to skončili. Teda presnejšie on so mnou...
Bolo to strašne ťažké,ale chápala som to.
Zo začiatku som ani len neuvažovala, že by mi priateľstvo s ním mohlo stačiť. Ale dnes už viem, že áno.
Už mi nechýba ako partner, ale iba ako veľmi veľmi veľmi blízky človek, chýba mi taký, aký je , chýba mi to, ako sme si rozumeli a radi spolu trávili čas, ako sme si všetko mohli povedať a spoľahnúť sa na seba.
Dnes má už novú priateľku. Chápem, že sa teraz musí venovať viacej jej, ale to neznamená predsa, že mňa musí preto ÚPLNE odsunúť na vedľajšiu koľaj? Na tú najvedľajšejšiu, ďaleko za ostatnými kamarátmi? Či...? Možno je to niečím zvláštnejšie ako tie iné kamarátstva, ale až tak iné?!
Pozdravíme sa, sem-tam sa pristaví a spýta sa ma ako sa mám. Už ma ani neobjíme (pričom aj pred frajerkou objíma svoje iné kamarátky), nenapíše mi, nepríde za mnou na chodbu (v škole), prisadne si na obede naozaj len výnimočne, rieši so mnou väčšinou len organizačné veci. Ale vždy keď sa ho spýtam, či mu ešte záleží na tom, aby sme si vybudovali pekný priateľský vzťah, tak ma začne presviedčať, že mu na mne ešte záleží, že to tiež chce, že mu je ľúto, že ma zanedbáva, ale...ale..ale... Navyše mi povedal pár vecí, ktoré by nepovedal len tak hocikomu, možno naozaj len tej svojej frajerke a mne, takže náznak dôvery tam je. Bolo aj obdobie (ale už dávno dávno), keď mal zlé obdobie s tou svojou a medzi nami lietali iskričky, ale zastavila som to. Takže fakt si nemyslím, že už by sme si nevedeli rozumieť, že sme už úplne iní ľudia. Máme iné len jediné, už žijeme každý svoj život sám, nie spolu. Ale veľmi by som si priala, aby si ma začal vážiť, ako blízkeho človeka, nič viac!!! Želám si aby to nebolo len o minulosti, aby ten vzťah mal aj budúcnosť. Pochopiteľne v inej forme ako v minulosti. štve ma ale keď mám pocit, že mu na tom nezáleží tak ako mne!!! že som menej ako jeho ostatní priatelia, lebo im sa venuje viac, mne len tak navonok dobre. No o vzťahu nemožno hovoriť. Vzťah je svojím spôsobom záväzok, dôvera, pochopenie... A nie občasné, ale stále. Jasné, že pochopím, keby povedal, že má teraz toho veľa, že na to teraz nemá čas, ale on to nepovedal. Vždy povedal, že chce aby sme si boli blízki, že aj jemu to chýba. Ale mám pocit že túto jeho potrebu môžu pokojne naplniť aj iní... Má to budúcnosť? Je to človek, ktorého po všetkom viem mať ešte strašne rada. A som perfekcionalista - keď môžu byť veci lepšie, budem robiť všetko aby to bolo lepšie, Keď mi na tom fakt záleží. Hm, vyvíjam väčšie snahy ako on a už ma to aj nebaví, ale vždy keď sa ho spýtam, či to vzdáme, povie NIE a zas skrsne nádej. Lenže uňho to dáko ostáva pri slovách alebo krátkodobých činoch. Aký je váš názor... Záleží mu ešte na mne? Či len mne na ňom?
Podľa textu, ako sám povedal, niečo ešte k tebe cíti.. preto nemôže byť toľko pri tebe, lebo by sa potom namotal.. prečo ste sa rozišli? Za akých okolností? Nie je tá jeho frajerka len náhrada za teba? Je to dosť zvláštne..
nemôžeš čakať, že sa ti bude venovať jak keby ťa ešte niekedy mal jebávať, keď už on to už nechce a hlavne keď jebe inú. pomôžeš si, keď sa naňho budeš menej sústrediť. už napísaním toho textu to sústredenie na jeho osobu preháňaš.
ľudia v našom živote prichádzajú a odchádzajú. aj keby si sa postavila na hlavu, bude tomu stále tak. čím viac budeš proti tomu bojovať, tým si budeš míňať viac síl, budeš viac trpieť. a nikto ti nepovie do očí, že už s tebou nič nechce mať. nechce byť krutý a vymýšľa si, aby ti neublížil, ale takto ti nevedomky ubližuje ešte viac. keď si dospela do tohto momentu, že ťa to nebaví, že nevládzeš, že pochybuješ o tom, že mu tak záleží na tebe, ako tvrdí, tak toto je jasný signál, že by si sa v živote mala pohnúť ďalej a neutápať sa v minulosti a spomienkach. čím skôr sa prekonáš, zdvihneš kotvy a odplávaš životom ďalej, tým skôr sa ti podarí vyrovnať sa s tým. a tým máš väčšiu šancu, že nájdeš šťastie u niekoho iného, niekoho, s kým ti bude tak, ako s nikým iným na svete.
Preco si v takejto chulostivej veci pytas radu od ludi, ktorych mozno vobec nepoznas? Je to na tebe a na nom, ty musis citit ake to je..my to nemozeme namiesto teba precitit..dufam, ze mi rozumies. Ale mala by si pochopit, ze ma priatelku a takisto ked si s nim bola ty, predpokladam, ze by ti vadilo kebyze travi prilis vela casu so svojou byvalou. Vies, darmo ze by ste boli len kamarati, to je uz take ine. Uz len maly naznak niecoho a mohli by sa vam obom zjavovat spomienky a to sa uz nehodi...:/
1. kamarati nie ste. Ak ste, nebola to láska. V takychto kamaratstvach uz nejestvuje rovnovaha. Vzdy jeden chce viac, ako ten druhý. A je to cítit.
2. radím ti, takéto zaobchádzanie netoleruj. Ak je raz koniec, tak je koniec. Vie to on, vieš to ty. nenechaj si kakat na hlavu len ti to ublíži. a on sa zveezie..
kebyze som jeho frajerka, tak mi rozhodne vadi, ze sa stretava este aj so svojou byvalou a a objima ju etc.. ako fakt, sa na to vykasli, a na svete je tolko chalanov, ktori ho urcite nahradia. ja som tiez chcela, aby sme s byvalym, iskry lietaju doteraz, boli kamosi.. ale proste niekedy to fakt nejde. sa neopustaj tolko kvoli nemu.. ja neviem, mne sa to skor zda, ze mozno aj ty k nemu nieco citis.. lebo by ti az tak nepresibavalo, kebyze je to len kamarat
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
15 komentov
Bolo to strašne ťažké,ale chápala som to.
Zo začiatku som ani len neuvažovala, že by mi priateľstvo s ním mohlo stačiť. Ale dnes už viem, že áno.
Už mi nechýba ako partner, ale iba ako veľmi veľmi veľmi blízky človek, chýba mi taký, aký je , chýba mi to, ako sme si rozumeli a radi spolu trávili čas, ako sme si všetko mohli povedať a spoľahnúť sa na seba.
Dnes má už novú priateľku. Chápem, že sa teraz musí venovať viacej jej, ale to neznamená predsa, že mňa musí preto ÚPLNE odsunúť na vedľajšiu koľaj? Na tú najvedľajšejšiu, ďaleko za ostatnými kamarátmi? Či...? Možno je to niečím zvláštnejšie ako tie iné kamarátstva, ale až tak iné?!
Pozdravíme sa, sem-tam sa pristaví a spýta sa ma ako sa mám. Už ma ani neobjíme (pričom aj pred frajerkou objíma svoje iné kamarátky), nenapíše mi, nepríde za mnou na chodbu (v škole), prisadne si na obede naozaj len výnimočne, rieši so mnou väčšinou len organizačné veci. Ale vždy keď sa ho spýtam, či mu ešte záleží na tom, aby sme si vybudovali pekný priateľský vzťah, tak ma začne presviedčať, že mu na mne ešte záleží, že to tiež chce, že mu je ľúto, že ma zanedbáva, ale...ale..ale... Navyše mi povedal pár vecí, ktoré by nepovedal len tak hocikomu, možno naozaj len tej svojej frajerke a mne, takže náznak dôvery tam je. Bolo aj obdobie (ale už dávno dávno), keď mal zlé obdobie s tou svojou a medzi nami lietali iskričky, ale zastavila som to. Takže fakt si nemyslím, že už by sme si nevedeli rozumieť, že sme už úplne iní ľudia. Máme iné len jediné, už žijeme každý svoj život sám, nie spolu. Ale veľmi by som si priala, aby si ma začal vážiť, ako blízkeho človeka, nič viac!!! Želám si aby to nebolo len o minulosti, aby ten vzťah mal aj budúcnosť. Pochopiteľne v inej forme ako v minulosti. štve ma ale keď mám pocit, že mu na tom nezáleží tak ako mne!!! že som menej ako jeho ostatní priatelia, lebo im sa venuje viac, mne len tak navonok dobre. No o vzťahu nemožno hovoriť. Vzťah je svojím spôsobom záväzok, dôvera, pochopenie... A nie občasné, ale stále. Jasné, že pochopím, keby povedal, že má teraz toho veľa, že na to teraz nemá čas, ale on to nepovedal. Vždy povedal, že chce aby sme si boli blízki, že aj jemu to chýba. Ale mám pocit že túto jeho potrebu môžu pokojne naplniť aj iní... Má to budúcnosť? Je to človek, ktorého po všetkom viem mať ešte strašne rada. A som perfekcionalista - keď môžu byť veci lepšie, budem robiť všetko aby to bolo lepšie, Keď mi na tom fakt záleží. Hm, vyvíjam väčšie snahy ako on a už ma to aj nebaví, ale vždy keď sa ho spýtam, či to vzdáme, povie NIE a zas skrsne nádej. Lenže uňho to dáko ostáva pri slovách alebo krátkodobých činoch. Aký je váš názor... Záleží mu ešte na mne? Či len mne na ňom?
Podľa textu, ako sám povedal, niečo ešte k tebe cíti.. preto nemôže byť toľko pri tebe, lebo by sa potom namotal.. prečo ste sa rozišli? Za akých okolností? Nie je tá jeho frajerka len náhrada za teba? Je to dosť zvláštne..
buď začne byť iniciatívnejší a príde sám, alebo to nechaj tak a zmier sa s tým, že takí dobrí priatelia možno už nebudete
keď sám nechce, neprinútiš ho predsa...
môj názor
sáuhlas
1. kamarati nie ste. Ak ste, nebola to láska. V takychto kamaratstvach uz nejestvuje rovnovaha. Vzdy jeden chce viac, ako ten druhý. A je to cítit.
2. radím ti, takéto zaobchádzanie netoleruj. Ak je raz koniec, tak je koniec. Vie to on, vieš to ty. nenechaj si kakat na hlavu len ti to ublíži. a on sa zveezie..
A k veci.. nechcela si mu dať a jeho to čakanie prestalo baviť, však?