S jedným som za dobre, nie úplne kamoši, ale občas si napíšeme, ako sa darí a tak
A s jedným úplne prestrihnuté puto a už je to hádam 5 rokov odvtedy a furt ma to serie a strašne by som chcela vedieť, ako si nažíva, čo škola a tak, hocičo o ňom vedieť, ale to ženské ego... ja sa mu ozývať nebudem, rozhodne, kontakt prerušil on a dosť hnusne
Úplne sa snažíme navzájom ignorovať sa a aj keď sa stretneme niekde na ulici, tak sa tvárime že sa nepoznáme a odvrátime pohľad niekam inam Vznikajú potom celkom komické situácie ako napríklad keď nás minule na staromestských slávnostiach zoznamoval kamarát
Vcera mi do plalistu skocila pesnicka ktoru mi posielal ked sme boli rozideni a chcel sa ku mne vratit bohuzial nie som ten typ ktory vie odpustat neveru preto som akekolvek jeho pokusy cely rok ci 2 po rozchode zamietla. Mam svoje dni a tak pri vsetkej nostalgii som mu o 3 rano zavolala, zistila, ze cislo nefunguje, na chvilku sa nervovo zrutila a sla spat
jednemu som sa ja ozvala len tak, ze ako zije, ale bolo to divne, neznel ze by bol rad, uz som to nezopakovala, o 2 roky neskor sa mi ozval.
druhy s ktorym som nieco mala, bolo to zbytocne, ani jeden sa druhemu neozval, nie zeby som nechcela
dalsiemu, ktoreho som mala naozaj rada som sa ozvala ja (opat ja, uz ma to nebavi), pisali sme, robil dojem, ze je rad, po asi 2 mesiacoch som mu uz nenapisala. toto leto som sa neovladla, napisala som, vraj na mna v tom case myslel, ze ako zijem a chcel sa ozvat, spravila som to ja ako inak, bolo to trapne vypisovanie a lutujem to, velmi velmi, ale fajn, asi mi to bolo treba aby som na neho prestala mysliet, ale obcas sa nesnazim nan nemysliet, snad uz nebudem taky debil.
som ako pes. nebavi ma to. uz by bolo fajn keby aj mna mal nejaky naozaj rad. mal len jeden, ale to bol kamarat, aj to nie nejak velky kámo...tym nechcem povedat, ze nejakeho chcem
Väčšinou na narodeniny, možno Vianoce, občas len tak, keď je jediná osoba na FB, s ktorou sa dá ako tak popísať. Zvláštne je, že keď si po tak dlhej dobe píšeme, tak si rozumieme a vieme sa o čom rozprávať, hoc viem, že to nikam nevedie a nechcem si namýšľať, že to bude inak. Ona mi po rozchode napísala prvá, no potom keď sme sa prestali stýkať, tak už len ja.
S jedným máme striedavé obdobia ne/komunikácie... Ale ináč je to super chaloš, takže si občas napíšeme, že ahoj, čau, ako sa máš teraz mám od neho požičané knihy, napríklad. Ale my sme sa poznali už 5 rokov predtým takže sme v podstate ostali kamarátmi.
S druhým nekomunikujem. Vyhýbam sa mu a desí ma. Rozišli sme sa cca. pred štyrmi mesiacmi a on ma ešte stále "stalkuje". Ale on bol prepnutý. Po mesiaci vzťahu (vydržala som necelé dva) si myslel, že spolu už budeme navždy plačem nad sebou... To s akou mentálnou subnormou som bola
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
32 komentov
A s jedným úplne prestrihnuté puto a už je to hádam 5 rokov odvtedy a furt ma to serie a strašne by som chcela vedieť, ako si nažíva, čo škola a tak, hocičo o ňom vedieť, ale to ženské ego... ja sa mu ozývať nebudem, rozhodne, kontakt prerušil on a dosť hnusne
druhy s ktorym som nieco mala, bolo to zbytocne, ani jeden sa druhemu neozval, nie zeby som nechcela
dalsiemu, ktoreho som mala naozaj rada som sa ozvala ja (opat ja, uz ma to nebavi), pisali sme, robil dojem, ze je rad, po asi 2 mesiacoch som mu uz nenapisala. toto leto som sa neovladla, napisala som, vraj na mna v tom case myslel, ze ako zijem a chcel sa ozvat, spravila som to ja ako inak, bolo to trapne vypisovanie a lutujem to, velmi velmi, ale fajn, asi mi to bolo treba aby som na neho prestala mysliet, ale obcas sa nesnazim nan nemysliet, snad uz nebudem taky debil.
som ako pes. nebavi ma to. uz by bolo fajn keby aj mna mal nejaky naozaj rad. mal len jeden, ale to bol kamarat, aj to nie nejak velky kámo...tym nechcem povedat, ze nejakeho chcem
ale tak..ja sa s exiakmi normálne bavím, kamošíme sa, takže tak...
a nie, nechcem sa k žiadnemu z nich vrátiť...
S druhým nekomunikujem. Vyhýbam sa mu a desí ma. Rozišli sme sa cca. pred štyrmi mesiacmi a on ma ešte stále "stalkuje". Ale on bol prepnutý. Po mesiaci vzťahu (vydržala som necelé dva) si myslel, že spolu už budeme navždy plačem nad sebou... To s akou mentálnou subnormou som bola
s druhym som v kontakte dennodenne take to klasicke jak sa máááš
a nechcem