staroby,telefonovania,zoznamovania,cigáňov,ožratých bezdomovcov.....s jednou opitou cigánkou čo odo mňa pýtala peniaze mám veľmi zlé skusenosti.Ona ma strašne psychicky ubližovala asi hodinu ma prenasledovala a nadávala mi v obchode a všade kde som sa chcela schovať tak som sa rozrevala a potom ma predavačka zobrala do skladu že mám počkať kým odíde asi po 15 min prišla že už môžem ísť tak som vyšla z obchodu a stála tam a začala tak zase si tu ty....o deti sa staraj také ...ako ty by nemali žiť a tak a nik mi nepomohol všeti si mysleli že ju poznám tak som utekala a utekala a ked konečne prišiel ten čo mal prísť na stretnutie tak mi povedal že mám iba paranoju
@zuzusqua fúúha to by som nechcel zažiť (ach) muselo to byť zdrcujúce ... Ja mám strach zo straty mojich najbližších a panický strach z pavúkov... Keď vidím pavúka, ako behá po stene, okamžite som na druhom konci miestnosti ...
Najvacsi strach neviem, ale urcite by som nechcel, aby sa potopila lod so mnou niekde v strede oceanu a ja by som tam zostal niekde plavat. Podo mnou tak 5 km nic a ktovie aka haved okolo.
bojím sa že stratím niekoho blízkeho, bojím sa staroby, bojím sa pavúkov, nemôžem byť dlho v uzavretom priestore .. a hlavne sa bojím že keď ma pochovajú tak sa zobudím v truhle ale fakt .. radšej chcem aby sa spálili po smrti
Neviem, či ho nenávidím, no strach z hmyzu iste mám, čo je paradox, keď človek tak miluje prírodu, tak sa postupne pomaličky učím mať rada aj tých najmenších chrobáčikov. Zatiaľ sa mi to darí len pri tých druhoch, ktoré nie sú rýchle a nemôžu mi nekontrolovateľne niekam zaliezť.
Začala som mávať závraty z výšok, a zároveň túžim po skoku s padákom, tak sa aj od tohto možno raz odbremením
keď musím liezť dole po rebríku... Hore je to v pohode, vyštverám sa hocikam, ale keď sa musím dostať zo strechy na rebrík a potom dole tak rozmýšľam že budem na streche prespávať...
Keď sa nad tým zamýšľam, tak ja sa bojím strašne veľa vecí.
Bojím sa pavúkov, ale teda nie nejak panicky, ale predstava že po mne niečo lezie vo mne vyvoláva paniku. A bojím sa bolesti. Teda že sa nejak zraním čo mi dosť prekáža napríklad v škole pri športoch, alebo sa bojím keď sa ku mne rozbehne pes, lebo keď som bola menšia, tak ma jeden veľký naháňal. Ale ak ide o nejakého pokojného známeho psa, tak je to v pohode. Taktiež sa bojím rôznych nevyliečiteľných chorôb a vojny.
momentalne z toho že nezmaturujem, nedostanem sa na vyšku, a ked sa aj dostanem, neviem na aku vlastne, a keby som aj vedela, tak že ma nebude baviť, a po jej skončeni ostanem nezamestnana a no momentalne ešte jedna vec, že sa asi nevydam, lebo na to nebudem mať čas a peniaze.. život sa mi zda taky kraaaatky
pavúky!!!!!!!!! Hady v pohode, dážďovky normálne aj chytím (aj som raz zjedol :/ ) Ale pavúky sú tie najodpornejšie stvorenia na svete....odporné, nechutné a bojím sa ich
Z hmyzu a vytahu ked idem do vytahu ked iba musim zacnem sa triast a ako keby som to nebol v mojom tele ja ale niekto ini tak zacnem byt slaby a vzdy omdliem a nwm preco
a nerealny strach by som mal ked by som bol v dome Hewita to je ten dom v ktorom mozno! este zije Leather face cize kozena tvar to bola moja nocna mora a dokonca som o nej napisal aj amatersku knihu
Ja mávam taký zvláštny strach, ale neviem z čoho. Kdesi som čítala, že keď viete povedať, čo vás na pavúkoch (alebo na niečom inom) najviac desí (Napr. nohy, zuby, oči) tak to nie je fóbia, ale iba obyčajný strach, ale ak neviete definovať, čo vás na tom vlastne desí tak je to fóbia. Môj strach je zvláštny a nedefinovateľný. Napríklad, keď prídem do cudzej krajiny mám zvláštny strach a najprv si musím akoby zvyknúť, že som v novom priestore. Neviem to dobre popísať. :/
bojim sa (a hlavne keď niekde idem na dovolenku, alebo do školy na dlho) že mi príde zle. Mám strašný strach z vracania alebo keď mi je zle, bojím sa že odpadnem hoci je to obyčajná bolesť brucha
a druhé čo sa bojím je smrť nie vlastná, tej sa nebojím, lebo som tak trošku budhistka ale bojím sa smrti niekoho z rodiny, alebo kamaratov take veci nechcem zažiť ešte stále mi chýba moja prababka aj keď prešlo už 8 rokov od kedy umrela
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
95 komentov
inak mám fóbiu z balónov, telefonovania, vracania a ožratých ľudí
desím sa samozrejme dňa, keď .. @1
a samozrejme toho, že nebudem v živote šťastná- nech sa to už berie z akéhokoľvek hľadiska...
Takze... radsej chodim po schodoch.
Inak neviem o nicom asi len toto.
potom slizniakov
a to je všetko asi
bojim sa rozhodovania a
extremne sa bojim malych uzavretych priestorov
@junkychess ako si už povedala aj ja sa bojím, že keď zomriem skôr tak sa mi rodičia nervovo zrútia.
Začala som mávať závraty z výšok, a zároveň túžim po skoku s padákom, tak sa aj od tohto možno raz odbremením
inak zvláštne, že tu nikto ešte nespomenul búrku, lebo len čo niekde sa silnejšie zmráka, každý píše na nástenku ako sa bojí búrky...
ale vlastne sa bojím skoro všetkého
Bojím sa pavúkov, ale teda nie nejak panicky, ale predstava že po mne niečo lezie vo mne vyvoláva paniku. A bojím sa bolesti. Teda že sa nejak zraním čo mi dosť prekáža napríklad v škole pri športoch, alebo sa bojím keď sa ku mne rozbehne pes, lebo keď som bola menšia, tak ma jeden veľký naháňal. Ale ak ide o nejakého pokojného známeho psa, tak je to v pohode. Taktiež sa bojím rôznych nevyliečiteľných chorôb a vojny.
samoty
lásky
inak, veľmi zaujímavá téma
a nemyslel som to ironicky.
ale dakedy sa domažem taško ovládať
chcú aby si stepovala?
Mám im to povedať, Ron?
že ma pochovajú zaživa ,
že zomrie človek ktorého milujem,
že sa psychycky zrútim...
a druhé čo sa bojím je smrť nie vlastná, tej sa nebojím, lebo som tak trošku budhistka ale bojím sa smrti niekoho z rodiny, alebo kamaratov take veci nechcem zažiť ešte stále mi chýba moja prababka aj keď prešlo už 8 rokov od kedy umrela