Budem úplne stručný. Ak by sa z vás niekto dlhodobo bezdôvodne vysmieval, urážal vás, robil si z vás posmešky, šikanoval vás, dával vám nejakým spôsobom že ste jedno VEĽKÉ NIČ zanechalo by to na vašej psychike, na vašom sebavedomí nejaké negatívne stopy?
podľa toho,kto by to bol,ak by bol daný človek jedno veľké nič,tak by som to ignorovala,predsa si nebudem brať k srdcu niečo od hlupáka,ktorý ma uráža úbohým spôsobom,
ale ak by to bol spolužiak,alebo tak,bolo by mi to nepríjemné
a kamarát by sa mi istotne nevysmieval.
ale určite by sa ma to nejakým spôsobom dotklo
podľa toho, akým smerom sa ďalej uberá jeho život a akou osobnosťou sa stáva. narážam na to, že šikana a posmešky sú charakteristické pre mladší a starší školský vek. (samozrejme, nepovedala som, že neexistuje šikana v inom veku, napr. na pracovisku, keby ma niekto chcel chytať za slovíčka)
napr. ja som bola šikanovaná na ZŠ a potom som šla do výberovej triedy na gymply a už to bolo oveľa lepšie. ide aj o komunitu, v akej sa nachádzaš, okolo mňa boli ľudia, ktorí nemali chuť sa znížiť na niečo také a keď aj mali, tak som len mávla rukou, lebo s takými, čo sú o tri inteligenčné úrovne nižšie, sa zaoberať nebudem.
samozrejme, že to dokáže zanechať následky, najčastejším je asi komplex menejcennosti a absolútneho podceňovania sa. veľa ľudí vraví, že s kým si taký si. áno, do určitej miery s tým súhlasím, ale ak si sráč sam v sebe a nevieš si sám seba vážiť, necítiš svoju hodnotu ako ľudského jedinca, svoju výnimočnosť, môžeš mať okolo seba aj tridsať ľudí, ktorí ti 3x denne povedia, aký si úžasný, myslieť si to nezačneš.
hlavu hore a jebať na dzecka, ktoré sa nevedia spratať do kože a svoje pocity menejcennosti si takýmto spôsobom odreagúvajú na "slabších".
Určite ano, ktorý človek by to bral ako normálnu vec a bral by to s úsmevom na tvári, ak by to bolo opakované a zo strany tých idiotov úprimné ? Každého by to poznačilo myslím a v budúcnosti by sa to odzrkadlilo podla toho, či by to trvalo dlho, no každý by mohol prerušiť veškeré kontakty a odseparovať sa medzi normalnych ľudí a neverím tomu, že sú debili úplne všade. Takže by som bola sama naozaj hlupa ak by som v takej spoločnosti zostávala.
hlavne ked sa malým deťom neustále vtlka do hlavy akí su neschopní, sprosti, škaredí a nikdy nic nedosiahnu to zanechá velmi veľké následky a cely zivot s tým budú potom bojovat
záleží od tvojej vlastnej povahy, či si citlivý na také veci, alebo nie
a taktiež od toho, kto ti to robí, či je tá osoba pre teba nejaká dôležitá alebo nie
@antifunebracka a to tvoje želanie ti splniť nemôžem lebo nemám splnený cieľ. žeby si svine nemysleli, že nado mnou zvíťazili. toť vsjo. ale téma nieje o tomto.
urcite by to nejakym sposobom zanechalo stopu na kazdom jedincovi... potom je len otazka nakolko silny dany clovek je, ako ho to vezme.. ci to ostane len v jeho vlastnej psychickej faze alebo sa to nejakym sposobom bude prejavovat aj navonok
hej zanechalo... ale v konecnom dosledku to bolo na nieco dobre... trocha to cloveka aj posilni a vyselektuje si na zaklade toho ludi ktori si ho skutocne vazia a ktori naopak nie
Ak je to sporadicke, tak clovek na to vacsinou serie,ale ak sa to deje dlhodobo a od blizkych ludi, tak bud sa ten clovek zruti alebo zacne sikanovat druhych a zmeni sa na hajzla
@bitter tak vieš, ono všade sa nájde nejaký podjebovák ktorý si potrebuje do niekoho rýpnuť pre pohladenie svojho ega. ale ja to niesom. ja niesom ten typ.
hlavne nechod na B a nezdrzuj sa tu, tu take spravanie prekvita
a hej, zanechalo, vdaka istym ludom, co sa ku mne tak spravali, teraz vseobecne vravim, ze nenavidim ludi, sice ani dovtedy som sa nejako nevyzivala v zoznamovani s inymi, teraz to uz vobec nevyhladavam a ked si spomenie na davne veci, tak ma este stale dokazu nastvat a vela ludi mam na svojom kill-zozname
ano. brat mi dokolecka hovori aka som blba len pre to ze na zakladke som sa nevedela ucit. odvtedy sa veci dost zmenili a je to teraz uplne naopak no stale si neodpusti nejaku blbu poznamku. mamina si ho este zastane s tym ze si neviem spravit srandu sama zo seba a pokracuje sa...uz som sa naucila ignorovat to a trochu separovat ale hej..dojebava to psychiku a riadne..
Mne toto robila jedna kurva, ktoru sralo, ze som jej nedal, lebo som si myslel, ze je panna a ja som ju nemiloval, takze svedomie mi to ani nedovolilo. Lenze nebola panna, mala vtedy fraja a dalsi tyzden sexovala s nejakym inym napadnikom. Potom sa ma snazila zviest znova, ja som odmietol a odvtedy mnou zacala pohrdat a spravat sa ku mne jak k hovnu....hrozny pocit. Nuz vykrical som sa na nu, odisiel a po rokoch si uvedomujem, ze to bol fakt ubohy a slaby clovek.
ja by som si to hlavne nenechala robit co som? o__O
ked som bola tusim druhacka na zakladnej tak ma triedna puca nejako nemala rada a robila mi zle (ale uz si vobec nepamatam ze co) ale trvalo mi zopar mesiacov kym som si narobila poriadky a uz sa mi to nikdy nestalo lebo sa proste nedam
cize to na mna nechalo svojim sposobom pozitivnu stopu lebo som sa naucila branit sa. proste do mna si ludia hubu neotvaraju. koniec
mám takú "rýpačnú" spolužiačku a je mi to absolútne jedno (a to som si donedávna myslela, že to je len fráza na utešenie sa, ak niekto vraví že mu niekto nestojí za to, aby ho to trápilo... nuž, pri niektorých ľuďoch to tak fakt funguje)
na základke bola taká takmer celá trieda, vrátane ľudí, s ktorými som sa predtým kamarátila (vraj inak by sa s nimi nik nebavil), tak to už nejakú stopu určite zanechalo
a čo sa týka rodiny, snažím sa nepripúšťať si to...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
50 komentov
ale ja som silný človek, každý niečo také rieši inak. sú ľudia, ktorým sa to bude stále vracať a sebavedomie si nikdy nedajú do poriadku.
ale ak by to bol spolužiak,alebo tak,bolo by mi to nepríjemné
a kamarát by sa mi istotne nevysmieval.
ale určite by sa ma to nejakým spôsobom dotklo
PS: toto nie je o mne.
napr. ja som bola šikanovaná na ZŠ a potom som šla do výberovej triedy na gymply a už to bolo oveľa lepšie. ide aj o komunitu, v akej sa nachádzaš, okolo mňa boli ľudia, ktorí nemali chuť sa znížiť na niečo také a keď aj mali, tak som len mávla rukou, lebo s takými, čo sú o tri inteligenčné úrovne nižšie, sa zaoberať nebudem.
samozrejme, že to dokáže zanechať následky, najčastejším je asi komplex menejcennosti a absolútneho podceňovania sa. veľa ľudí vraví, že s kým si taký si. áno, do určitej miery s tým súhlasím, ale ak si sráč sam v sebe a nevieš si sám seba vážiť, necítiš svoju hodnotu ako ľudského jedinca, svoju výnimočnosť, môžeš mať okolo seba aj tridsať ľudí, ktorí ti 3x denne povedia, aký si úžasný, myslieť si to nezačneš.
hlavu hore a jebať na dzecka, ktoré sa nevedia spratať do kože a svoje pocity menejcennosti si takýmto spôsobom odreagúvajú na "slabších".
a taktiež od toho, kto ti to robí, či je tá osoba pre teba nejaká dôležitá alebo nie
na mne zanechalo ale zmenilo ma to ku trochu lepsiemu (ale vaznejsiemu) cloveku.
Prečo doňho podjebavaš ? robí ti to dobre
PS: áno otagoval som ta správne
a hej, zanechalo, vdaka istym ludom, co sa ku mne tak spravali, teraz vseobecne vravim, ze nenavidim ludi, sice ani dovtedy som sa nejako nevyzivala v zoznamovani s inymi, teraz to uz vobec nevyhladavam a ked si spomenie na davne veci, tak ma este stale dokazu nastvat a vela ludi mam na svojom kill-zozname
"Nemôžeš za to, ako sa správajú tvoji blížni, ale za to, ako sa správaš ty, áno." (Max Lucado) :letim:
ked som bola tusim druhacka na zakladnej tak ma triedna puca nejako nemala rada a robila mi zle (ale uz si vobec nepamatam ze co) ale trvalo mi zopar mesiacov kym som si narobila poriadky a uz sa mi to nikdy nestalo lebo sa proste nedam
cize to na mna nechalo svojim sposobom pozitivnu stopu lebo som sa naucila branit sa. proste do mna si ludia hubu neotvaraju. koniec
mám takú "rýpačnú" spolužiačku a je mi to absolútne jedno (a to som si donedávna myslela, že to je len fráza na utešenie sa, ak niekto vraví že mu niekto nestojí za to, aby ho to trápilo... nuž, pri niektorých ľuďoch to tak fakt funguje)
na základke bola taká takmer celá trieda, vrátane ľudí, s ktorými som sa predtým kamarátila (vraj inak by sa s nimi nik nebavil), tak to už nejakú stopu určite zanechalo
a čo sa týka rodiny, snažím sa nepripúšťať si to...