co hovoris? ....hviezdy vznikaju a zanikaju...niektore sa zrutia do seba, niektore odhodia svoje obalky do vesmiru, niektore cele expoloduju....a to s tou termokamerou by ma fakt zaujimalo, ze co to ma byt??
no ved to sa vie ze veci bud imploduju alebo exploduju,podla toho co je to za vec a co na nu posobi, minimalne teleskopom sa da pozerat do minulosti tak nim to mozno videli,ale konkretne dokazy nemam
každá hviezda zanikne, pretože väčšina hviezd funguje (ako aj naše Slnko) na princípe termonukleárnej reakcie, kedy sa z 2 atómov jednoduchého prvku (v strede je to vodík okolo neho hélium a bližšie ku krajom sú to zložitejšie a zložitejšie prvky ako železo a pod.) stávajú zložitejšie z väčším protónovým číslom a keď sa už energia, ktorá sa uvoľňuje z vodíkov pri spájaní ich jadier na hélium, minie= všetok vodík sa premení na hélium a to na zložitejšie a zložitejšie prvky= buď sa hviezda zrúti do seba, alebo nastane výbuch supernova... záleží od druhu hviezdy... ale stále sa rodia nové a nové hviezdy a ich životnosť je rádovo v biliónoch rokov takže nie je tu miesto pre obavy
za prvé: vedecká teória je model pozostávajúci z faktov, hypotéza je zbierka neoverených tvrdení (to, čo si myslel).
za druhé: Termokamerou budeš zbytočne sledovať hviezdu, kým sa konkrétne jej preťažené jadro zrúti samo do seba. To, čo sa stane potom je taká energická udalosť, že ju dokážeš vidieť vlastným okom aj na stovky až tisícky svetelných rokov a teleskopmi to dokážeš pozorovať aj v iných galaxiách. Volá sa to supernova. K modelu gravitačného kolapsu jadier sa nedošlo tak, že by niekto pozoroval ako sa jadro nejakej hviezdy rúti. Už tisícky rokov pozorovali astronómovia supernovy a vysvetlenie prišlo až začiatkom 20. storočia, keď sa zistilo čosi viac o jadrovej fúzii a o čiernych dierach, resp. neutrónových hviezdach. Mechanizmus ti už bol vysvetlený a viac si môžeš nájsť na wikipédii.
@nietimekki záleží od jej hmotnosti, ktorá určuje jej spektrálny typ.
toto je Herzsprungov-Russelov diagram (H-R diagram), ktorý analyzuje závislosť spektrálneho typu W,O,B,A,F,G,K,M... a svietivosti. Hviezdy W,O a B sú viac ako 10krát ťažšie ako Slnko, teda podliehajú kolapsu v supernovách. A,F,G sú stredne ťažké hviezdy s hmotnosťou porovnateľnou so Slnkom. Tie ku koncu života narastajú do formy červeného obra a pomaly odfukujú svoje vonkajšie vrstvy do planetárnej hmloviny. Potom zostáva už len úhlíkovo-kyslíkové jadro s vysokou svietivosťou, známe ako biely trpaslík. Typy K a M sú väčšinou červené trpaslíky, tie sú príliš ľahké, aby v nich došlo k nejakým dramatickým kataklyzmám. Práve takéto hviezdy pomaly chladnú, strácajú hmotnosť a menia sa napr. na hnedých trpaslíkov a potom na čiernych trpaslíkov.
@nietimekki no to ako hviezda skončí je určené tym, s akou hmotnosťou vznikne. Tie ťažké vypália svoje palivo relatívne skoro (za pár miliónov rokov), zatiaľ čo ľahšie (chladnejšie-červenšie) horia miliardy až desiatky miliárd rokov. Tie tažké potom premenia väčšinu hmotnosti svojho jadra na železo. Železo pri takom tlaku, teplote a pod vlastnou gravitáciou skoncentruje to jadro tak, že ho ani odpudivé sily neudržia a zrúti sa samo do seba. Okolité vrstvy sú potom vypudené do priestoru v obrovskej explózii.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
22 komentov
a ty si z ktorej fary? sa aspoň predstav, keď chceš so mnou písať ......filip
za prvé: vedecká teória je model pozostávajúci z faktov, hypotéza je zbierka neoverených tvrdení (to, čo si myslel).
za druhé: Termokamerou budeš zbytočne sledovať hviezdu, kým sa konkrétne jej preťažené jadro zrúti samo do seba. To, čo sa stane potom je taká energická udalosť, že ju dokážeš vidieť vlastným okom aj na stovky až tisícky svetelných rokov a teleskopmi to dokážeš pozorovať aj v iných galaxiách. Volá sa to supernova. K modelu gravitačného kolapsu jadier sa nedošlo tak, že by niekto pozoroval ako sa jadro nejakej hviezdy rúti. Už tisícky rokov pozorovali astronómovia supernovy a vysvetlenie prišlo až začiatkom 20. storočia, keď sa zistilo čosi viac o jadrovej fúzii a o čiernych dierach, resp. neutrónových hviezdach. Mechanizmus ti už bol vysvetlený a viac si môžeš nájsť na wikipédii.
toto je Herzsprungov-Russelov diagram (H-R diagram), ktorý analyzuje závislosť spektrálneho typu W,O,B,A,F,G,K,M... a svietivosti. Hviezdy W,O a B sú viac ako 10krát ťažšie ako Slnko, teda podliehajú kolapsu v supernovách. A,F,G sú stredne ťažké hviezdy s hmotnosťou porovnateľnou so Slnkom. Tie ku koncu života narastajú do formy červeného obra a pomaly odfukujú svoje vonkajšie vrstvy do planetárnej hmloviny. Potom zostáva už len úhlíkovo-kyslíkové jadro s vysokou svietivosťou, známe ako biely trpaslík. Typy K a M sú väčšinou červené trpaslíky, tie sú príliš ľahké, aby v nich došlo k nejakým dramatickým kataklyzmám. Práve takéto hviezdy pomaly chladnú, strácajú hmotnosť a menia sa napr. na hnedých trpaslíkov a potom na čiernych trpaslíkov.