no ja som tiež zvykla prekračovať medzery medzi dlažbou, ale v Košiciach by to omrzelo asi každého...nikam by totiž nedošiel
inak ja som mala tiež taký zvyk- pri sledovaní hokeja- keď bola nebezpečná situácia (zvyčajne oslabenia), zvykla som zadržať dych a som si povedala že napr. na 30 sekúnd zavriem oči, vypnem zvuk a tak...že to našim prinesie šťastie...nemyslite si, že som blázon, ale ťažko sa to vysvetľuje...už to nerobím teda väčšinou nie...
keď idem v noci na záchod, zo zásady sa nepozerám na zrkadlo, čo máme v chodbe (zvyk z detstva, keď som sa bála, že v odraze toho mála svetla sa zjaví nejaká mátoha
Vždy, keď idem po schodoch, počítam ich. Alebo keď vidím knihy, ktoré nie sú pekne zarovnané, tak to musím napraviť, prípadne keď je niečo nakrivo. V Taliansku som v jednom obchode začala upratovať nákupné vozíky . Inak si už na nič nespomínam...
ked mam na stole zrkladlo tak ho sklopim a ked som mala otvaracie dvere na skriniach /teraz mam vstavane tak mam kolajnicky/ tak som ich tiez na noc zatvarala
Napadajú mi dve veci....jedna, že si stále kontrolujem, či mám všetko pri sebe. Ohmatám všetko v taške, prejde 5 minút a zase mám nutkanie skontrolovať, či mám všetko. A druhá, mám na stole malé zrkadlo. Odkedy ho mama začala na večer obracať, lebo feng shui, vypestovala aj vo mne zvyk pred spaním skontrolovať, či je otočené a ak nie, otočiť ho smerom do steny. A možno by sa ešte niečo našlo, neviem.
zaspávam vždy tvárou k stene , v autobuse si vždy vykladám nohy a keď stojím tak si nohami podupkávam vždy pred spaním a keď sa zobudím pozerám na mobil či mi niekto nepísal nevolal, keď zapnem pc tak automaticky zapnem najprv skype, potom internet (a na tom youtube, facebook, birdz) a potom csko na ceste na záchod si pospevujem (čo si pospevujem to radšej nepoviem lebo by ste ma na psychiatriu poslali a táák ďalej
vo vseobecnosti so mstrasny perfekcionista, cize mam takychto veci neurekom a stale sa vyskytuju nove a nove vsetko na sotle mam bud rovnobezne a v pravych uhloch, preskakujem cervene kachlicky na zemi,napravam si hodinky vzdy aby bol orpesne otocene navrch a nie ani o kusok na spodok, proste vsetko musi byt rovno a presne...takze ked ulievam tak to robim vzdy pol hodinu, kedze v kazdom panaku musi byt presne rovnako preto mi to malokedy kamosi zveruju ...javiem os mstrasne divny
vždy po odchode z domu 3x skontrolujem či je všetko vypnuté a okná pozatvárané a vždy keď som na wc zakrývam mobil toaletným papierom.. mám pocit že ma sleduje .. no čo už
no tak napríklad, keď idem do školy vždy sa z výťahu vrátim, že či som zamkla;keď idem v noci na záchod nepozerám sa na balkón-to mi ostalo ešte z detstva, keď som sa bála, že tam pristane UFO, alebo áut na ceste..v noci keď im svietili svetlá...uff (ja totiž keď sa pozriem z balkóna vidím pole a za ním je cesta ), a ešte asi pred 3 rokmi keď som šla na záchod tak som to išla povedať mamine zvyk z detstva ; keď v noci počujem nejaký buchot idem sa pozrieť, aj keď sa bojím;všetko v izbe má svoje miesto. keď to niekto posunie tak mám chuť zabíjať ; kakavko pijem výhradne so slamkou; preskakujem praskliny na chodníku alebo stúpam na kocky, nie spoje;keď mi niečo nejde a musím čakať, mám slabé nervy(záleží od okolnosti);keď si idem zobrať lyžičku, nožík alebo niečo iné, čo máme v šuplíkoch,musím pootvárať všetky šuplíky aj keď viem, že kde je dotyčný predmet uložený.. ešte by sa niečo našlo, ale teraz ma nenapadne
no ja každé ráno spievam mojej andulke D ja viem je to divné. potom zaspávam tak, že si hodím nohu do medzere medzi posteľou a stenou, keď jem polievku vždy sa musím napiť, keď prídem domov pozdravím sa harrymu a žofe ( nepýtajte sa kto to je),keď som sama doma zo zásady sa nepozerám do zrkadiel. Potom keď prídem k babke hodím sa na zem ( tak sa zdravíme s bratrancom),keď sa mi chce čúrať začnem si spievať maličká som húsky pasiem ( kľudne ma môžte zavrieť) a tak...ešte sa toho veľa nájde D
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
no ja som tiež zvykla prekračovať medzery medzi dlažbou, ale v Košiciach by to omrzelo asi každého...nikam by totiž nedošiel
inak ja som mala tiež taký zvyk- pri sledovaní hokeja- keď bola nebezpečná situácia (zvyčajne oslabenia), zvykla som zadržať dych a som si povedala že napr. na 30 sekúnd zavriem oči, vypnem zvuk a tak...že to našim prinesie šťastie...nemyslite si, že som blázon, ale ťažko sa to vysvetľuje...už to nerobím teda väčšinou nie...
a ked chodime dakde kde su kachlicky tak nech vyzeram hociako debilne, nestupam na predely
@littlephoenix to s tým hokejom úplne chápem