Ked som sa v klude naobedoval, zobral som sestru na tanecnu. Povedal som si, ze uz som sa davno nebol nikde prejst. Volba padla na Zugov. Nebol som tam uz aspon dva mesiace.
Chodenie mimo mesta ma nesporne vyhody. Mozem nahlas spievat, co keby som robil v meste, asi by po mne niekto hodil tehlu . Mozem aj nahlas rozmyslat. Nestarat sa o svet ktory ma bezprostredne obklopuje, ale o moj vnutorny svet. Myslienky maju dost casu aby si nasli svoju vlastnu cestu a problemy riesenie.
Cestu spat som sa snazil maximalne predlzit. To idenie nikam sa mi pacilo. Dokonca som bol na dvoch miestach v mojom meste prvykrat v zivote. Potom som si chvilu pozeral vlak. Mal som stastie, videl som ho z velkej dialky prichadzat najprv ako male svetielko. Cele to trvalo asi pat minut.
Ked som si po tejto prechadzke sadol v klude doma, zalial ma pokoj. Vsade ticho, klud vo mne aj okolo mna. Zial trvalo to asi len dve minuty.
Potom prisla babka a zacala po mne vrieskat, ze kde som nechal sestru. Ja samozrejme som sa nechel nechat vyrusovat. Moje kludne vysvetlenie, ze ona sama hovorila ako pre nu pojde na nu nezaberalo. Bolo po pokoji. Tak som sa teda vybral pre mu. Asi po 100 metroch som ju stretol na ulici. Brala ju ucitelka.
Chcel som to ukoncit, ze som v stave ako pred prechadzkou. Nie je to ale pravda. Ked teraz este za mnou prisla sesta a zacala mi nadavat, ako som pre nu mal prist to je uz silna kava. Ziadalo sa mi jej jednu vylepit, aby mala dovod na mna nadavat. Ovladol som sa. Pokoj mi to vsak uz nevrati.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lass
25. 10.októbra 2007 19:24
toto sa stava aj mne...pridem domov uplne fakt v pokoji, ale potrebujem i ten pokoj vychutnavat, najlepsie sama...cize sice pridem pokojna domov, ale ked sa na mna vsetci vyrutia, som potom este horsia ako inokedy, lebo ma vlastne vyrusuju...a potom nastava uz len uplny nepokoj, lebo ten pokoj je uz zase niekde v kybli a do tej momentalnej zimy sa uz nikomu chodit nechce tak snad zase nabuduce, nie?
Napíš svoj komentár