Pred časom som bol na tomto klenote americkej béčkovej kinematografie v kine. Ja síce veľmi žáner hororov neobľubujem, no isté okolnosti zapríčínili, že som si ho pozrel.

Dej ma spočiatku nejako neohúril. Išlo tam o príbeh človeka, čo navštevoval strašidelné miesta. No a potom sa dozvedel o hoteli v NY, kde malo v jednej izbe umrieť veľmi veľa ľudí.

Keď už v tej izbe bol, tak sa to celé zvrhlo na klasický horor. Napätie nebolo udržiavané ani tak premysleným scenárom ako neočakávanými zjaveniami rôznych ľudí, prasknutím potrubia či rôznymi podobnými nečakanými vecami doprevádzanými samozrejme takým hlasitým zvukom, že nemyknúť sa sa jednoducho nedalo.

Tesne po filme zážitok nebol nijako výrazný, dokonca som sa ani nebál ísť po ulici.

Tá chvílka prišla až neskôr. Bol som totiž celú noc sám vo veľkej budove, bez televízora, počítača. Vtedy to nebolo bohvieako príjemné, keď som si začal spomínať na scény z toho filmu, kde duchovia skákali z okna, zamurovávali sa okná a podobne.

Záver by som napísal asi taký, že viem prečo také filmy nepozerám. Nič mi to nedalo. Ak sa nedokážete vyžívať v strachu nechoďte na to.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
boysdontcry  21. 11. 2007 19:59
Izba 1408 bola jasna strata casu...aj ked zaner "horory" nemusim ani ja, existuju tisice hororov, ktore stoja ovela viac za tu chvilu napatia a strachu...izba 1408 ma ani trochu neohurila a ani trochu nevystrasila...peniaze na produkciu tohto filmu mohli vyuzit ovela uzitocnejsie...ved deti v afrike hladuju, bezdomovci na uliciach zamrzaju a tucniaky vymieraju...
Napíš svoj komentár