Tak a dalsí podnetný týždeň presiel ako voda. A v neposlednom rade musim podotknut, ze som dokonca aj vo financnom zisku, co sa mne casto nestava.
Jeho zaciatok, teda prve dni som stravil po dlhom case v laboratoriu. Opat sa mi potvrdilo pravidlo, ze pokusy, ktore nerobim na sutaziach mi vacsinou nevyjdu. Zrejme to bude aj tym, ze si na seba nalozim prilis vela a medzi tym mnozstvom prac ca sa musia spravit sa vzdy nieco pokasle.
No mam k tomu taký postoj, ze aj nevydarený pokus je svojim sposobom vydarený, lebo sa opat naucim nejaké nové finty. Dalsia vec, ktoru hodnotim velmi kladne je, ze som da dostal prave dlheho prestoja v pokuse k citaniu katechizmu, co je uloha, na ktoru som sa býval chystal uz dlho-predlho.
Jediná vec, čo sa mi na tejto časti nepáčila bola, že som sa pohádal s učitelkou a aj ked mi to bolo luto, ona moje ospravedlnenie nepriala.
Potom nadisla to druha cast, viac spolocenska a menej vedecka. Cvicili sme na nasu Stuzkovu, teda niekto poctivejsie, niekto menej a niekto este menej .
Medzitým som stihol ešte jednu školskú akciu, kde som sa čistou náhodou dostal ku hre na klavíri. Dobre mi to padlo, ten pocit som si už skoro ani nepamatal.
Predvčerom nadišiel ten pamatný deň, ktorý si budem isto dlho pamatat. Stužková. Velmi sa mi ľúbi, že aj keď sa to pokazilo ako sa len dalo, aj tak som to od nikoho (takmer) do očí nepočul. Ale ved o tom to má byť. Rodičia sa prídu pozriet, ako zo seba ich deti robia dospelákov, ktorými nie sú (ak si myslíte opak, dokážte mi to). Deti sa zabavia tiež na vtipoch, ktoým rozumejú len ich autori.
Schválne. Som zvedavý o čom bude teraz klub budúcich babiek demokratiek rozprávať, keď už je stužková ála hlavná téma konverzácie v poslednom polroku za nami.
Včera som dostal cenu primátora. Spočiatku som si neuvedomoval jej hodnotu, avšak tá v mojich očiach stúpla, keď som videl akí iní ľudia ju ešte dostali.
Začínam si pomaly uvedomovať, aké šťastie mz vlastne v živote postretlo a ako sú mi moje chyby vždy a znova odpúšťané.
Nakoniec úryvok z pesničky, čo som teraz počúval.
One man on a lonely platform
One case sitting by his side
Two eyes staring cold and silent
Show fear as he turns to hide
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.