V posledné dni považujem za celkom vydarené. Až sa bojím, aby sa to nezmenilo, lebo takéto obdobia nezvyknú trvať dlho.

Neviem čím to je, ale čím lepšie sa cítim tým tažšie mi príde niečo napísať. Takže, zajtra idem na koncert do bratislavy, na ktorý sa teším, lebo som na takom ešte nebol. Okrem toho mi dneska konečne prišiel list, na ktorý som čakal takmer tri mesiace.. . Ešte predtým ako som si ho doma našiel som bol v škole a tam som robil jeden chemický pokus. Opäť po čase.

Keď už pokračujem v tejto obrátenej chronológií, tak včera som zase stretol jedného kamráta, ktorého som už dosť dlho nevidel. Predtým som mal ešte jeden celkom fajn rozhovor vo vlaku a ešte predtým som bol v Bratislave, čo samo o sebe nebolo až tak pozitívne, avšak prinieslo mi jeden cenný poznatok o tom, ako sa treba správať ku kamarátkam.

Dosť ma hnevá toto posúvanie času. Je šesť hodín a už je tma. Dneska som sa chcel ísť niekam prejsť, ale bol som sa ešte fotiť na oznamká a keď som sa vrátil, tak bola už skoro tma. No proste neviem prečo by nemohol byť letný čas celý rok. Ešte sa mi ľúbilo, že nakoniec to budem mať hotové za jeden deň a platiť dve koruny za kus. Teda menej ako moji spolužiaci. Tvrďte mi, že lenivosť sa nevypláca.

Zita, keď budem mať tie fotky v rukách, tak budeš prvá, komu to pošlem. Tak ťa možno v tomto aj predbehnem.

Dúfam, že všetko dopadne aj v nasledujúcich dňoch podľa mojich očakávaní. Sám som zvedavý.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár