Bolo 19. decembra "09. Blizii sa Vianoce. Boli sme na rockovom koncerte pod nazvom Rockove vianoce v Novej pekarni v Nitre, na ktory som isiel vlastne len kvoli jednej skupine- The Paranoid. Ti to tam teda fakt "rozbili". Bolo to absolutne genialne. Skoro som vyplul dusu, skakal som, hucal som, "spieval som", aj ked som uz nevladal, robil som to dalej, pretoze boli jednoducho perfektni. Ostatne skupiny, co ja viem, dali sa, ale The Paranoid boli proste uplne perfektni. Ved mali aj najvacsi ohlas u publika. Dvakrat sme si vypytali pridavok (aj sme ho teda dvakrat dostali). Boli sme priamo pred podiom cela "skupinka", co sme boli spolu (boli me styria). Ja dnes a mozno este ani zajtra nebudem mat hlas. Sedeli sme vsetci styria pri jednom stole. Potom sme si teda sli sadnut spät ku stolu. Ja som si posunul stolicku blizsie k NEJ, aby som bol blizsie pri NEJ. Cely cas som ju "otravoval", hladkal, "pusinkoval", proste som bol dotieravy KOKOT. V druhej polovici koncertu(The Paranoid hrali uz ako druhi) sa stalo to co ma tak velmi mrzelo a mrzi a bude mrziet ste velmi dlho. Zas som bol dotieravy (nie umyselne, proste nemam skusenosti, snazil som sa byt... sakra ja ani neviem o co som sa snazil), ona to uz nevydrzala a povedala "Nemozes mi dat ASPON minutu POKOJ!?" A ten ton... ach... proste ma to dorazilo... Bol som na dne. Odvratil som sa od vsetkych, dal som jej teda pokoj, ked to chcela a prechadzal som sa sam po celom klube. Po chvili som si myslel, ze uz som jej pokoj dal a mal by som sa k nej vratit, aby nebola sama. Lenze som sa tak neskutocne hanbil ... Bal som sa jej pozriet do oci, tak som len mlcky s odvratenym zrakom prechadzal okolo nich, ked som uz nahodou prechadzal okolo na ine miesto v klube. Ale zdalo sa mi, ze sa vyborne bavi aj bezo mna. Po istom case za mnou prisiel moj najlepsi kamarat (cim dokazal fakt, ze nim naozaj je) a zacal mi dohovarat. Nebudem tu rozpisovat, co vsetko mi povedal, ale vo vsetkom som s nim suhlasil. Ja som tak velmi chcel ist za nou a tvarit sa, ze sa nic nestalo, lenze som sa tak nesukutocne bal a tak neskutocne som sa hanbil ... Tak velmi to bolelo... Boli to este stale... Som neskutocny KOKOT... V takom stave "odvratenia sa od vsetkych" som ostal do konca koncertu a vlastne... vlastne az doteraz... Po koncerte sme sli na stanicu, kde pre nas mal prist moj foter. Oni tam s nami(alebo skor s kamaratom, ja som sa len prechadzal hore dole dalej od nich) rozpravali, kde vobec neposobila dojmom, ze by sa nejak neviem co, tak som stale poslusne plnil jej zelanie a asi...co ja viem... mozno po svrt hodine prisiel pre nich JEJ otec a zobral ich aj s kamaratakou domov. Pozdravil som a oni odisli. My sme tam este zhruba... co ja viem... kolko to mohlo byt? Pol hodina? Hodina? Neviem, nevnimal som cas. Bol som na uplne na dne. Proste sme tam cakali, kym po nas prisiel foter a vzal nas domov.
Ach... je mi do placu... je mi HROZNE... prepac... LUBIM TA:"-(...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
pumaamravec  30. 12. 2009 23:22
Ale no, ved ty si vlastne nic hrozne nespravil, pozri sa na to aj z jej pohladu, mohla za tebou prist a povedat ti ze ju to az tak nenastvalo ako to vyzeralo
2 
fotka
barbizonka  15. 5. 2010 20:22
no, už mám v tom jasnejšie
Napíš svoj komentár