Najprv sme sa rozlyzovali na takej "somarskej lucke" pod svahom. Po takej pol hodinke som ho prehovoril na este tiez dost mierny, no rozhodne o vela strmsi a dlhsi svah nez ten, na ktorom sme sa rozlyzovavali. On, kedze od 7. triedy nestal na lyziach, sa bal. No ja som videl, ze obluciky ako tak zvlada a zvladne to aj na tom vacsom svahu. Tak som ho teda na to nahovoril a sli sme tam.
Ked sme sa odtial prvykrat spustali, trvalo to asi 10 minut. Pomaly, pomalicky, opatrne sme to zoblucikovali dolu. Kazdou jazdou som mal pocit, ze mu to ide coraz lepsie. Potom som mu povedal, ze si dam jednu jazdu na tom strmom svahu a hned som s5. Tak som si teda tu jazdu dal a hend som sa vratil s5. Uplne som si to uzil. Vytazil som z tej jazdy, co to dalo. Vymenili sme si na jednu jazdu lyze(ja mam carvingove, on lyzoval na starych lyziach mojho fotra). Prilis sa mu nepozdavali, tak sme si ich v polovici svahu vymenili s5. Vtedy vsak nastali problemy. Teda uz predtym som si vsimol, ze robi rovnaku chybu ako ja, ked som zacinal, a to, ze ked robil oblucik a spravil ho trosku vacsi, cize sa pocas neho viac rozbehol, sa zlakol, znervoznel, no a potom jasne, ze mu to vsetko islo tazsie. S mensou istotou robil obluciky, vsetko. A navyse tie lyze su dlhe, nemaju ziadny radius, a teda ked clovek toci a clovek zaciatocnik ma sklony pri toceni pluhovat, lyze sa mu lahko skrizia. Radil som mu, nech pri otacani jednu nohu uplne odlahci, az zdvihne zo zeme. No ja viem, ake je to tazke, ked clovek uplne stracil zrucnost v lyzovani. Ved stal na lyziach len v 7. rocniku na lyziarskom vycviku. Spadol a trochu si povrtol... myslim, ze prvykrat to bolo koleno, ci nie? Uz vtedy sa strasne zlakol, spanikaril, bal sa a svah chcel zist pesi.
Ja som sa mu snazil dodat odvahu usmevom a povzbudzovanim, ze je to uz len kusok a ze to uz v pohode zide, ved mu to pekne ide. No to som nemal. Spravil myslim nejake styri otocky, celkom pekne, no ale potom (co uz som videl pri tom pluhovani v otacani, ze ma velku neistotu v kolenach) neprijemne spadol, nejak divne (ale uplne na pohlad az neprijemne) si vykrutil nohu. Zakrical (fakt som sa zlakol, chudak), ja som sa pozrel na neho, co sa deje (bol som nastastie len kusocek nad nim) a hned som vedel preco. Az mi zle ostalo. Rychlo som dosliapal k nemu, odopol som mu opetrne lyzu na tej vykrutenej nohe a potom aj druhu. Nastastie siel okolo ochotny lyziar, pristavil sa pri nas a spytal sa, ci ma zavolat tu onu... co to bolo... horska sluzba ci take nieco... ti o chvilu prifrcali na skutri. Na nohu mu dali dlahu, o chvilu kamarata nalozili na nosidla a tie pripevnili na sane zavesene za skutrom.
Priviezli ho ho dole na parkovisko, kde sme ho nalozili do auta a sli sme do Piestan, do nemocnice. Strasne som sa bal, ze to bdue mat vazne, nejak neprijemne zlomene alebo neviem co. Nasli sme nemocnicu, nalozili sme ho na vozik, zaklopali na chirurgii, odkial nas hned poslali na RTG. Tam nas cakala "velmi mila" sestricka (krava). Nejak sa mu podarilo z tej bolavej nohy vyzut si topanku a tri vrstvy ponoziek. Ja som chvilu pockal vonku, potom som ho nalozil zas na vozik a o chvilu som prevzal od tej "milej" sestricky RTG snimok. Pozrel som sa nan, no mne sa zdalo byt vsetko v pohode, mojim laickym pohladom sa mi to nezdalo byt zlomene. Tak sme teda zaklopali zas na chirurgii. Tam doktor prevzal RTG snimok, chvilocku sa na neho pozeral a potom vyslovil verdikt: "Vytknuty clenok, Kosti nevyzeraju byt zlomene." Ufff... To som si ale vydychol... Povedal, ze na to treba ladovy obklad a pokoj. Vraj o 10 az 11 dni to bude v poriadku.
Ale aj tak... citim sa byt za to zodpovedny... Fakt je mi to velmi luto... Ja som zazil uz milion takych padov a nic(mozno som sa naucil za tu dobu padat, ktovie), on raz spadne a hned... A este so mnou na lyzovacke... Taka neskutocna smola, ze ani no... PREPAC, fakt je mi to velmi luto.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
goth111
6. 3.marca 2010 10:38
ale aké prepáč, prosím ťa sám si za to môžem....tak mi treba
Napíš svoj komentár