In medias res.
Zjajkla! Po podlahe cupital pavúčik. Nie že by bola nejaká hysterka, ktorá sa bojí pavúkov. Vydesila sa preto, lebo verila v znamenia. Teraz si bola istá, že celý deň bude v znamení pavúka! Áno, pavúky sú fajn, keď ich vidíte na obrázkoch alebo v telke, ale keď vám behajú po kuchyni, značí to katastrofu. Rozbehla sa krížom cez celý byt, aby mohla v posteli prečkať pavúčí deň. Lenže čo pavúk nechcel! Zrazu zazvonil zvonček. Zdvihla sa z postele a po špičkách, tichúčko ako pavúčik, prešla k dverám. Svojim zdravším okom pozrela do kukátka a zočila tam jeho!
„Prekliaty pavúk,“ zašepkala a v mysli ju v momente napadlo dvadsať spôsobov ako toho malého bastarda zabiť, avšak hneď takéto myšlienky zavrhla, pretože zabiť pavúka značí celý život v jeho znamení a ona rozhodne katastrofálny život nechcela. A tak rozumne odolala všetkým svojim zabijackým chúťkam a otvorila dvere. Ani sa nestihli pozdraviť a už ju tuho objímal.
„Fuj, má ruky ako pavúk,“ pomyslela si, keď ju sápal po chrbte. Znechutene sa odtiahla a zavrela za ním dvere. Prešla do kuchyne, odpila si z čaju a obarila si celý jazyk. Prevrátila očami, „znamenie pavúka,jasné.“
„Joshua si hladný?“ spýtala sa čisto zo zdvorilosti.
„Jasné, čo máš?“ Predhodila pred neho na stôl misku a do stredu zmesi zabodla lyžičku.
„Kriste, to čo je?! Vyzerá to ako rozvarené pavúky...“ prehlásil znechutene.
„Toto je už ale ozaj trápne,“ povedala otrávene,“ veď je to suflé. Keď to doješ, ozvi sa,“ oznámila mu a zapla si v telke svoj obľúbený program Fishing and hunting. Predstierala, že nevidí ako Joshua necháva jej nenažranú mačku vyjedať to vynikajúce suflé.
Následne si k nej prisadol, celý dychtivý po konverzácii.
„Predstav si! V Baumaxe majú teraz v akcii siete,“ začal nadšene.
„Pavučinové?!“ zhrozila sa.
„Tebe jebe? Siete na volejbal.“
„Trápi mňa nejaký pritasaný volejbal?“
„Mal by. Keby si ho častejšie hrávala, bola by si viac fit, zdravšia na tele i na duchu a ešte by si aj schudla,“ a rozšafne ju capol po stehne.
„Sa pojeb...“ Postavila sa zo sedačky a hľadela naňho zvrchu.
„Mal by si ísť,“ sucho mu oznámila.
„Mal by som, ale nejdem. Je mi tu dobre.“
„Fajn!“
Obula sa, obliekla si kabát, zhrabla kľúče a zabuchla za sebou dvere. Vybehla na ulicu a rozmýšľala, čo by mohla podniknúť, ale myšlienky sa jej pretrhli, keď jej začal vyzváňať telefón. Bola natoľko otrávená, že nemala ani najmenšiu chuť stlačiť čudlík so zeleným telefónikom. Nechala to zvoniť a pripadala si ako muška chytená v pasci. Z každej strany sa na ňu tlačila lepkavá pavučina a ona nemala kam ujsť.
Vtedy si spomenula na jediné miesto v tomto meste, kde nie je vždy tisíc ľudí a má naň len a len šťastné spomienky. Nastúpila do električky, sadla si k oknu a pozorovala svet vonku. Akoby pavučina oblapila celý svet v ktorom sa práve vyskytovala, akoby zabraňovala pekným, novým a inšpiratívnym veciam prísť a robiť ľudí šťastnými. Preto sa hnala na to vysnené miesto. Bola si istá, že tam hnusná pavučina nemá žiadny dosah.
„Nasleduje zastávka Jesenského.“
„Konečne,“ pomyslela si šťastne a vystúpila. Rozbehla sa a rozrazila dvere do svojej obľúbenej kaviarne. Nervózne podupávala nohou keď sa Japonci, stojaci pred ňou v rade nevedeli dohovoriť s čašníčkou.
„Karamelové latté,“ vyhŕkla keď sa konečne dostala na rad. Ako kráčala cez mesto k svojmu obľúbenému miestu a v ruke zvierala kelímok s horúcou sladkou kávou, cítila ako zvieranie pavučiny pomaly povoľuje.
Až nakoniec prišla na miesto. Na koniec sveta. Na samý koniec pavučiny posiatej pavúkmi a chytenou potravou, ktorá ešte šklbe nôžkami v posledných sekundách života. Špičkou svojej topánky prekročila myslenú čiaru, hranu svetov. A ocitla sa tam, na tom jedinom mieste, bez pavučiny a bez hmyzu, kde sa mohla zhlboka nadýchnuť a usmiať sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vanilia
16. 11.novembra 2011 21:50
vynikajúce!!!
5
aj by som ti dal koment, no načo keď ty si moje blogy ani nevšimneš ako ostatný
(inak dobré je to) ):
(inak dobré je to) ):
Napíš svoj komentár