Mesto hudby, histórie a zábavy - časť 2.

Napriek takmer nijakej odozve na prvú časť (takmer znamená že nechcem dostať zase od istého človeka správu v znení: Ale veď ja som reagoval v TS-ke A týmto ho pozdravujem )


Streda, 27.8.2008, neviemaký čas, keďže som ho potom až do večera prestala registrovať
Akonáhle sme zbadali obrovský Riesenrad a kúsok od neho nejakú húsenkovú dráhu, automaticky sme zrýchlili krok.


Trošku slabšia fotka, ale ten pocit keď sme toto zbadali... (to viete, pre niekoho kto nikdy predtým v Prátri nebol...)

Môžem povedať že už prvý pohľad bol úžasný a ako sme obzerali ďalšie a ďalšie atrakcie... asi prvýkrát som sa naozaj tešila že idem míňať peniaze
Zuzku oslovila hneď prvá atrakcia... Nečudujem sa, volalo sa to Extáza Keďže nám ostatným bolo ťažko od žalúdka už pri pohľade na to ako sa to divoko a rýchlo točilo naozaj asi do všetkých strán, nechali sme ju ísť samú...

Krátka ukážka Extasy, nanešťastie som mala biedne podmienky na "filmovanie" a navyše som až počas nakrúcania zistila že môj prístroj (cháp - bratov foťák ktorý som si požičala) je nastavený tak, aby po minúte nakrúcanie vypol...


Vyšla odtiaľ biela ako smrť a chvíľu sme mysleli že sa nám tam zosype a ukáže Viedni obsah svojho žalúdka. No, posedela si na lavičke a vrhla sa na ďalšiu akčnú atrakciu Tentokrát sa to netočilo dole hlavou, takže som sa nechala nahovoriť a sadla som si s ňou do jedného z tých nebezpečne vyzerajúcich „vozíkov“
Musím uznať, nebola to chyba. Najskôr som mala síce žalúdok v krku a cítila som čo je to adrenalín, ale po chvíli som sa uvoľnila, prvotné napätie a strach ma prešli a vytešovala som sa z rýchlej a príjemnej jazdy.
Napriek tomu že Zuzkin žalúdok z toho nemal práve radosť (ešte stále nebol v pohode z tej prvej jazdy) išla s Nikol a Maggie na tú najhoršie vyzerajúcu húsenkovú dráhu ktorú našli v prevádzke (tá najväčšia na ich smolu v tej dobe ešte nebola spustená) Všetky tri jačali ako o život keď sa rútili všetkými tými zákrutami a išli hore a dolu a všetky tri odtiaľ vyšli vysmiate ale trošku bledé.


Všimnite si v pozadí také to vysoké čudo - predstavujem vám niečo čo vám umožní lietať bez krídel

Nasledoval asi najúžasnejší zážitok. Volalo sa to Star Flyer a kto je citlivý na vietor – odporúčam vziať si niečo na uši lebo mňa tam dobre prefúklo
Ale bolo to naozaj perfektné – skúste si predstaviť obrovskú reťazovku zavesenú vo výške obrovského Riesenradu (No dobre, netuším aké to bolo vysoké a či to bolo naozaj tak vysoké ako Riesenrad, ale minimálne na Blumenrad to malo )
Nádhera – máte pritom pocit akoby ste doslova lietali nad Viedňou... Ak sa niekedy opäť zastavím v Prátri, toto si určite zopakujem a tým ktorí tam ešte neboli to vrelo odporúčam.


A detailnejší pohľad na Star Flyer, ale najlepšie je obzrieť si ho z tej výšky

Keď ma ešte držala povznesená nálada zo Star Flyer-u, objavili sme kone. No a to by som nebola ja keby som si nepovedala že chcem ísť na koňa. Nebyť toho že hneď vedľa koňa stáli dvaja poníci, aj by som povedala že to je poník. Takže nasledovala moja šialená neistá otázka:
„Is that horse big enough for me?“
A ešte šialenejší nechápavý pohľad chalana ktorý sa o tie koníky staral:
„Yes...“
Tak som zaplatila, „nastúpila“ a viezla som sa
Môj pamätný rozhovor z Viedne sa udial kým som sedela na koni:
„Where are you from?“ (žeby všetci zamestnanci prátru museli povinne spĺňať požiadavku na ochotu a komunikatívnosť?)
„I am from Bratislava.“
„Ja som tiež zo Slovenska“
A ja už som si predstavovala ako toto babám porozprávam a aký záchvat smiechu dostanú. A týmto toho chalana pozdravujem ak si toto nejakou náhodou niekedy prečíta... (Zuzka závidela keď sa na mňa usmial keď sme ho ešte neskôr stretli a veľmi sa jej nečudujem)


Áno, ľakajte sa, to na tom koníkovi som ja a nehanbím sa za to

Po štyroch atrakciách ktoré absolvovala, Zuzka už odmietala ísť na čokoľvek (dlho jej to nevydržalo ) takže na najväčšiu strašidelnú dráhu (tuším v Európe?) som išla sama... Najstrašidelnejšie na nej bolo to, že tam bola takmer celý čas tma ako v rohu (vďaka za zákony zotrvačnosti, inak by som ani netušila keď sme niekam zabočili) a že ten vozík celý čas hrkotal tak strašne (slovenčinárka by ma zbila za to slovo) , že som nepočula nijaký z tých zvukových efektov ktoré bolo dosť nahlas počuť až von. Ale nevadí, mala som svoju strašidelnú dráhu a bola som spokojná.

Ako som spomínala, Zuzka dlho nevydržala a po sklenenom labyrinte – ktorý bol naozaj pekný a dostatočne rozľahlý a fakt som v jednej chvíli myslela že sme sa tam stratili – som s ňou išla na húsenkovú dráhu po vode. Ak ste niekedy pozerali Krok za krokom, určite si pamätáte tú scénu z úvodnej zvučky kde sú v lunaparku a ako sa zvezú v takej loďke po vode dolu kopcom, celých ich to ostrieka. Tak na takom niečom sme boli. Dvakrát. Odchádzali sme obe mokré ako myši ale s ďalším adrenalínovým zážitkom na konte


Myslím že sa to volalo Donau Jump

Doteraz ma dosť mrzí že v tom obchodíku na začiatku Prátru som si vtedy nevybrala jeden z tých dvoch stojanov s dráčikmi na vonné tyčinky, ale na druhú stranu mi aspoň ostali peniaze na moju novú elektronickú hračku (Hanba mi, na ten výlet som oplieskala väčšinu svojej júlovej výplaty )
Takže šup späť do mesta a jeden historický záber na záver:


Toto bol pekný pohľad, aj keď vcelku som sa toho bála... predsalen, predstava drevenej atrakcie...

 Videoblog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu