A vy ste samozrejme zareagovali podráždene, veď vás práve vyrušili pri pozeraní nejakej extrémne napínavej časti vášho obľúbeného seriálu, alebo vás zvuk zvoniaceho telefónu vyľakal natoľko, že ste sa na okamih prestali sústrediť na hru a vďaka tomu ste prehrali dôležité kolo v Counter Strike-u?
Tak vám teraz ponúkam pohľad práve z tej druhej strany - zo strany mladého človeka ktorý v snahe čo-to si zarobiť (veď ani rodičia nemajú bezodnú peňaženku a už vôbec nie ochotu poskytovať vám peniaze na vaše šialené nápady s ktorými oni v zásade nesúhlasia) sa prihlási na brigádu do tzv. CATI štúdia.
Pripravený na všetko no zároveň na nič, objaví sa tento mladý človek vo vopred určenom čase, na vopred určenom mieste a neisto osloví prvého dôležito vyzerajúceho človeka ktorý sa objaví.
Po chvíľke už stojí v CATI štúdiu a čaká na pokyny nového nadriedeného/nadriadenej. Je usadený pri malom stolíku s terminálom, klávesnicou ktorá podľa výzoru už čo-to prežila, telefónom ktorý vyzerá obdobne, tzv. headsetom, ktorého funkčnosť je pri väčšine pracovísk nejakým spôsobom obmedzená a perom ktoré vyvoláva dojem absolútnej nepoužiteľnosti a preto spomínaný mladý človek ticho uvažuje nad tým, kde v taške má vlastné pero.
Nasleduje pokus akéhosi rýchleho školenia pri ktorom sa náš mladý človek dozvedá základy telefonovania v CATI štúdiu. Dostáva tiež varovanie pred negatívnymi reakciami a začína si myslieť že to bude celkom jednoduché - zavolať, zaznačiť reakciu a v prípade kladnej reakcie urobiť anketu - a tiež že je pripravený na všetko a že túto niekoľkohodinovú smenu bez problémov zvládne.
Dostávame sa teraz k bodu, kedy náš skúmaný objekt berie do ruky papier s telefónnymi číslami a roztrasenými rukami vytáča prvé číslo - ozve sa hlasné halali pri ktorom jedno ucho utrpí obrovský šok ale náš človek je zároveň spokojný lebo nateraz sa vyhol konverzácií.
Druhý pokus - druhé číslo na papieri - telefón zvoní... a zvoní... a ešte stále zvoní a po niekoľkých zvoneniach nikto nedvihol - telefón sa vracia na pôvodné miesto a na papieri je zakrížikovaná možnosť - nikto nedvíhal.
Náš skúmaný mladý človek už trochu sebavedomejšie berie do ruky telefón a vytáča ďalšie číslo - telefón zvoní... a stále zvoní a odrazu prestáva zvoniť a na druhej strane linky sa ozýva príjemný hlas akejsi staršej pani... Povzbudený týmto upokojujúcim hlasom, začne anketár - telefonista odrapotávať formulku, ktorú má napísanú na papieriku pred sebou... odrazu je prudko prerušený výkrikom v telefóne - "DAJTE MI S TÝM POKOJ!!!" Milá stará dáma sa neuveriteľne rýchlym spôsobom odrazu zmenila na maximálne agresívneho tvora a náš chudák anketár, vydesený z takejto náhlej zmeny, roytrasenými rukami pokladá telefón na pôvodne miesto a snaží sa tento krutý zážitok rozdýchať...
Pri ďalších telfonátoch sa obajví množstvo rôznych reakcií - nevrlé "Nič nechcem!" prípadne náhle položenie telefónu, alebo dokonca akýsi človek ktorý nášmu anketárovi vynadá že sa ho snaží obrať o peniaze a že mu úmyselne telefonuje aby ten nešťastný dôchodca musel potom platiť horibilné sumy za telefón - logická informácia že za telefón platí volajúci a nie volaný akosi dotyčnému nedochádza...
Jedným z najväčších prekvapení pre telefonistu sú reakcie - "Nikto nie je doma." ((a telefón zdvihol domáci robot, že?) a "Dobre, aké sú otázky?"
Keď potom náš mladý človek - brigádnik - telefonista - anketár CATI štúdia konečne odchádza domov, je priam alergický na nepríjemných ľudí a najmä na otázky ktoré sa celý deň dookola musel pýtať ľudí ktorí nie vždy chápali na čo vlastne majú odpovedať...
A s príjemným pomyslením na ticho ktoré mu bude dopriate počas noci si líha do postele aby ráno opäť mohol s hrôzou myslieť na to, aké nástrahy ho čakajú na ďalšej smene...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
melcoire
22. 10.októbra 2007 16:05
Prave preto nemaju tuto pracu robit psychicky labilny ludia, ale sialene individua ktore sa vedia povzniest nad ludsku hlupost A vedia si z takejto prace robit srandu a naplno si uzivaju komunikaciu s blbcami Mna by to bavilo, kde sa da prihlasit?
2
mne to pripomina,ked robim dobrovolnika na roznych charitnych zbierkach, slusne ludi zastavim na ulici,ze: dobry den, mohla by som vas na chvilku zastavit? reakcie typu:nie,idem od zubara...popripade... nie, ponahlam sa na autobus (dotycny prekracuje z nohy na nohu) ma uz fakt neprekvapuju. co ma prekvapilo najviac,bola teta,ktora sa ma oznameni ucelu zbierky (pre nezaopatrene deti) spytala,ze a kto sa bude zbierat na nich? a uplne sa na mna kukala,ze ako mi to nandala.. mala som chut jej povedat,ench dobrovolne odide do domova pre dochodcov a pojdem sa na nu zbierat ale bola som ticho... jednoznacne si to vsak dobre napisala a mna by taka robota bavila tiez
3
Ale ale galinka sa vrhla na ankety ALe hej daj kontakt ja sa mozno tiez pridam Akoze taketo haluze a budem si este nahravat tie reakcie a pak to hodim na youtube aj s titulakmi
4
Pekne napísané,môžem len potvrdiť.Ale ešte si zabudla spomenúť to,ako z 15 minútovej ankety vedia niektorí ľudia spraviť 45 minútovú nočnú moru. Nabudúce môžeme ísť zasa
5
melcoire to znamená že ja si nemôžem takto privyrábať? sakra . no a veľmi dobré spracované aspoň viem že tý... hm... týpci ktorý ma otravujú to nemajú také ľahké, ale ja som zvyčajne ochotný im odpovedať a minúť kúsok svojho času na to aby som im pomohol takže teraz k ním budem ešte o kúsok milší
6
ja sa znáhodu vždy teším, keď nás takto niekto ,,otravuje". Naposledy sa ma pýtali, či máme plynový alebo elektrický sporák a či veľa varíme a či máme nový a tak. a to bola fakt len minútka
Napíš svoj komentár