zlomena vlastnymi pocitmi.
Nie su za mnou kusky chleba,ktore domov by ma priviedli.
To pocit ich odvial daleko,do neznama,za kopce,hory..
Nevidim tmu ,iba ziarive svetlo.
Par krokov a vsetko krasne by sa zdalo.
Odidem raz,odidem navzdy.
Daleko,niekam kde moje srdce patri.
Nepatrim sem,citim sa inak.
Domov pre mna nieje tu,ale mimo tohto sveta.
Na dalekej luke,plnej kvetov a ziariveho slnka.
sa mozno raz ocitnem a spliniem v jedno s vanko od mora.
Pozeram pred seba a spolocnost mi robia jedine myslienky.
Mozno to nebude dlho trvat a ja sa odoberem na svet mne tak neznamy.no zaroven milovany.
Vidim ludi,vidim ich silu-vidim ich vsetko a to moje malo
mi pride tak zbytocne ako zly clovek na tomto svete.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár