"Ahoj." ozval sa jemný ženský hlas. Patrik nevedel komu patrí, ale pôsobil na neho veľmi pokojne. Bol dokonca rád, že niekoho počuje. Žilami mu prechádzalo veľa horúcej krvi a na pokožke mal husiu kožu.
"No tak, povedz mi niečo." prihováral sa mu neznámy hlas, no nevidel nikoho, komu by mohol patriť.
"Patrik, odpovedz mi, naozaj to chceš?"
"Áno." odpovedal potichu so žiletkou v pravej ruke. Sedel schúlený v kúte a bol odhodlaný skončiť so všetkým čo ho kedy ťažilo. Bol pripravený na bolesť, chcel to cítiť.
"Tak to urob!" prikázala mu neznáma "Nenechaj sa zastrašiť rozumom, urob to! Je to tvoje želanie a vykúpenie z tejto hrôzy. No tak, poď za mnou!" hlas sa stále približoval no nebolo vidieť ani siluetu.
"Áno, som pripravený." hovoril a hlas sa mu triasol. Prezeral si žiletku, prezeral si žily. Nechcel sa tak dlho pripravovať, ale hlas mu nedal pokoj.
"No tak, urob to! Budeš so mnou. Už čoskoro. Budeme spolu, svoji." počul.
"Ale, je toľko vecí čo by som chcel ešte skúsiť. Vždy som túžil po tráve, po drogách, po láske..."
"Áno, ja ti to všetko môžem dať, len to sprav. Bude to skvelý pocit. Tak poď, čakám ťa, nenechávaj ma samú."
Patrikova nervozita sa stupňovala. Jeho odhodlanie bolo čím ďalej, tým menšie. Bolo rozhodnuté. Musí to spraviť teraz.
Zodvihol žiletku do výšky očí a pozrel sa cez dierku na svetlo vychádzajúce zo žiarovky.
"Tak poď!" začul. Chcel to, tešil sa. Z oka sa mu vykotúľala slza, ktorá potichu padla na zem.
"Chcem byť ako tá slza, chcem padnúť a už viac nevstať." Rukou si utrel líce. Odtrhol kus rukáva z trička, ktoré mal práve na sebe. Bol na dne. Dal si kus látky do úst aby nebolo počuť jeho krik. Priložil ostrú hranu žiletky na zápästie, pritlačil a pomaly ťahal po celej šírke ruky.
Cítil sa voľný. Konečne sa cítil šťastný. Jeho telom prechádzala túžba robiť to ďalej a hlbšie. Slzy mu stekali po tvári, cítil bolesť, ale neprestával. Bola to jeho jediná nádej.
"O pár chvíľ budeme už spolu." započul posledný krát tichý hlas, ktorý nikomu nepatril. Posledný krát sa pozrel na svetlo, na farbu svojej krvi. Posledný krát si spomenul na dôvod prečo to spravil, na odmietanie okolo neho a vedel, že teraz už bude navždy šťastný. Zatvoril oči a posledný krát s úsmevom na perách vydýchol.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.