"Chýbala som ti?" spýtala sa s úsmevom na perách. Očakávala krásnu odpoveď, očakávala, že jej povie že ju ľúbi. No on sa len usmial a zapozeral sa do zeme.
Okolo Elizabeth prešiel studený vánok. Striaslo ju. Nebolo to však od zimy, mala zvláštny pocit, že sa niečo deje. James nebol taký akého ho poznala.
"Musím ti niečo povedať." smutne povedal James a chytil ju za ruky. Jemne ju potiahol k sebe, aby pochopila, že má ísť s ním. Zaviedol ju opodiaľ k altánku ukrytému medzi ihličnatými stromami.
"Sadni si!" prikázal jej. Elizabeth nechápala čo sa deje. Bola nervózna, avšak nevedela prečo. Snažila sa usmievať.
James si sadol oproti nej. Uprene jej pozrel do očí a potom uhol pohľadom.
"Miláčik, čo sa stalo? Je to vážne?" hovorila. Triasol sa jej hlas, bolo jej do plaču. Nikdy ho nevidela takého upätého.
James si okašľal. Bolo na ňom vidieť, že je veľmi nervózny.
"Eli, musíme to skončiť." vypľul napokon zo seba. Automaticky jej vypadli slzy z očí.
"Čo sa stalo?!" nerozumela tomu.
"Nájdeš si lepšieho." povedal James a postavil sa. Chcel odísť, no jeho srdce mu nedovolilo posledný krát sa na ňu pozrieť. Kedysi ju veľmi ľúbil, ale teraz chcel byť s niekým iným.
"Ľúbim ťa." potichu zašepkala do dlaní a zatvorila oči. "Navždy ťa budem ľúbiť."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár