Zober ma navždy tam, odkiaľ niet návratu, nebude tam žiaden žiaľ, nezískam samotu. Zahráme sa na skrývačku v daždi, sľubujem ti, že to nebude navždy. Trošku liekov, vodky tiež pár chvíľ kým zahynieš. Slnko tvoje zapadne, jak padne steblo trávy, a všetci ostatní spočinú v žiali. Teraz sa trápia, teraz ťa hľadajú, ty už však pozeráš, čo všetko nemajú. Chýba im láska, chýba im pochopenie teraz však získali, srdca roztrieštenie. Pozerám na vás zhora či zdola, potešenie z bolesti k sebe ma volá. Krv sa už valí, nevidíš nič ak ťa to bolí, tak veľmi krič. Zober ma navždy tam, kde už je len kľud, kde už nikdy nebudem počuť žiaden hluk. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj