Dnes mám skvelý plán ako stráviť čas popoludní. Chcem ísť na karneval. Som trochu nerozhodný ako vždy. Nakoniec som sa rozhodol pre masku medveďa. Tá mi pristane...
Tak a som na ceste smerom na karneval. Ešte je svetlo. Vôbec sa neponáhľam. No dnes sa už veľa krát ponáhľam. Vtedy to bolo iné, bolo veľa vecí viac pokojných, okolo mňa bolo naoko skoro všetko správne. Viem, je to normálne. V detstve nemá takmer nikto starosti, zodpovednosť...No a je to tu, zase som sa zamyslel. Zostalo mi to dodnes. Je to možno správne, možno nesprávne, možno čudné...
Začína padať kvapka za kvapkou, nevadí je to len počasie. Vidím ľudí, ktorí sú zhluknutý do malých skupín. Neviem prečo, nejdem to zisťovať, vyzeral by som ešte viac čudnejšie...No je to pekné, neobyčajné.
Počujem zvuky áut. Vidím malú spomienku na zosnulého pri ceste. Nech odpočíva v pokoji. Blížim sa ku križovatke. Je červená a dlho bude. Vôbec mi to neprekáža, neirituje ma to. Som trpezlivý a naviac mám dosť času. Zase premýšlam. Ako to asi bude vyzerať na tom karnevale? Áno, všetci budú mať masky a možno dajú do toho aj svoju dušu, myseľ, pohyb...A zasvietila zelená. Prišiel som na to len preto, lebo som už nepočul tie zvuky áut, ktoré dodnes neviem pomenovať.
Neviem prečo ale tá zelená ma nejak naštartovala. Zabudol som na čas. Prídem skôr. Blížim sa k budove kde sa koná karneval.
Vstúpim. Zase mám ten svojský pocit. Je to preto lebo tu nikoho nevidím, nepočujem, necítim. Začínam zmätkovať. Otočím sa a za mnou stojí...Áno vyľakal som sa. Bola to milá slečna, takmer dospeláčka. Len mi chce pomôcť. Ukázala mi ten správny smer k dianiu. Zaradoval som sa, v tej eufórii som ani nepoďakoval a utekal som tam kam som mal ísť. Ako takmer vždy, neskôr som si uvedomil, že som nepoďakoval. Vrátil som sa späť ale tá slečna tam už nebola.
Idem sa zabaviť. Vstúpim do miestnosti a počujem hudbu. Vidím masky. Každý má inú. Niekto predstavuje to dobré, pekné. Niekto zase to zlé, horšie. Aspoň takú predstavu som mal. Jednoducho, videl som okolo seba rôzne masky filmových postáv, spevákov, rozprávkových bytostí...
Každá z tých masiek niečo symbolizuje. Ja vždy dúfam, že keď spoznám človeka, tak ho vidím bez masky, bez make-upu. Človek jednoducho spoznáva seba a svet okolo počas celého svojho života.
Často som sa zamýšlal nad tým, čo je správne v živote, čo je podstatné. Tak už som celkom otočený tým správnym smerom...No chcelo to čas a nemať strach, a neodsudzovať nič čo je na svete a stále s tým bojujem, nevzdávam to. Čo je zlé jednoducho nevnímam. Ako ten príbeh o rozpoznávaní dobra od zla: Zlo a Dobro sa išli kúpať v mori. O chvíľu Zlo vyšlo z vody a oblieklo si šaty Dobra a išlo do ulíc. Potom vyšlo z vody Dobro, nenašlo svoje šaty. Hanbilo sa, že je nahé tak si oblieklo šaty Zla a vyrazilo do ulíc. Šaty, či krásna tvár môžu dokonale mýliť. Je fajn ak sa niekto rozhodne učiť sa rozpoznávať dobro od zla. Viem, takmer vždy je jednoduchšie robiť to horšie, pohodlnešie, jednoduchšie...Je to preto, lebo to čo naozaj za niečo v živote stojí je ťažšie, zložitejšie. Spoznávať dobro a zlo je každodenný cyklus ako nádych a výdych. Niktdy nie je neskoro s niečím začať, čím skôr tým lepšie. Kto si to uvedomí, tomu sa niečo v živote zmení a nebude nešťastný z neopätovanej alebo problematickej lásky, nebude nešťastný z toho čo nemá, ale bude tvoriť z toho čo má a kde sa práve nachádza. Bude sa tešiť na ďalší deň, na ľudí ktorích stretne, na povinnosti, ktoré ho čakajú, urobí šťastných aj iných ľudí...Šťastní sú tí, ktorí to spoznajú...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
19. 3.marca 2014 02:08
joj, keby sa dalo to detstvo vrátiť späť
Napíš svoj komentár