pocítil som vánok vetra na svojich perách,
cítil som to chvenie v ušiach - žiadny klam,
veď už dávno nesníva sa mi o labutiach.
A tak vraciam sa späť v mysli,
listujem v jedinej vlastnej knihe čo držím,
keď jeden pred druhým sme sa blysli,
v dňoch som sa stal rozhodným - tak to cítim.
Taký som však nebol nikdy,
preto zmeravený stál som keď som nestretol,
nepocítil vôkol jemný dotyk jarnej lipy,
bol si istý a sám si uplietol.
Po tých dňoch plných myší,
vonku vidím dážď a už to skoro necítim,
vidím padať kvapky ako prší,
a viem čo odíde keď si odpustím...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ohcysp
20. 2.febuára 2011 15:18
Napíš svoj komentár