Chlad steká do mojej izby,
je taký bezvýznamný , bezcenný.
On jediný vie, čo si myslím,
som tu s ním Sám a bezcenný.

Chlad steká do mojej izby,
cítim že je vôkol mňa.
Len jeho o odpustenie prosím,
som tu s ním , je vôkol mňa.

Chlad steká do mojej izby,
neodvážim sa viac si priať.
Bozky chladom skrehať musím,
som tu s ním , čo viac si priať.

Chlad steká do mojej izby,
jeho vlastní bratia ho preklaili.
Dúškom túžby sa pomaly dusím,
som tu sním Sám , som prekliaty.

 Blog
Komentuj
 fotka
otvoreneokno  12. 4. 2011 10:44
Mne chlad steká ako horúci moč po stehnách. Až narozdiel od toho, že chlad je chlad. (Chlad je strach.)
Napíš svoj komentár