Jedna časť ich mentality mi na Slovákoch chýba. Bezprostrednosť, úprimnosť, temperament, zhovorčivosť. (Ok áno, aj vášnivosť.) Nemajú problém sa dať do reči len tak s cudzím človekom na ulici, väčšinou sa na mňa neznámi usmejú, prehodíme pár slov (najčastejšie sa vzájomne sťažujeme na otrasné teplo), znova sa usmejeme a ideme každý svojou cestou. Čo mi však nechýba je, že oni sú niekedy takí degeši, niečo povedia, a nakoniec je to kkt platné. Pár príkladov:
1-Keď som prišla, v prvý deň mi Rodina oznámila, že v dome zatiaľ nie je nainštalovaná klimatizácia, ale na ďalší deň mi kúpia ventilátor.
Do konca môjho pobytu som ventilátor v izbe nemala.
2-Keď sa mala montovať klimatizácia, oznámili mi, že to potrvá najviac dva dni.
Robotníci k nám chodili týždeň.
3-Na začiatku pobytu mi sľúbili, že sa pôjdeme jeden víkend kúpať do Valencie, keďže Naše mesto je vo vnútrozemí.
Moje plavky za celé dva mesiace neokúsili morskú vodu.
Ďalšou chybou je ich pomalé životné tempo. Na jednej strane sa nečudujem, v takom teple by sa nikomu nechcelo niekam ponáhľať.
1-Pýtam sa Juana, kde nájdem zátku do umývadla. Odpoveď je, že za chvíľu mi ju prinesie. O pol hodinu ho nájdem pozerať dole v hale televízor, s pivkom v ruke. Keď prišla domov Carmen, pýtala som zátku od nej. Odvetila mi, že mám ísť k nim do izby do kúpeľne, asi bude položená na vani. Bola.
2-Carmen nakáže Juanovi navŕtať do steny tri diery, lebo tam chce niečo zavesiť.
O tri hodiny som spolu s ňou prišla domov, na schodoch stál Juan s vŕtačkou v ruke.
Hotové mal dve diery. Po TROCH hodinách.
3-Išla som do mesta, Juan ostal s deťmi doma, neskôr išli za Carmen do práce. Okolo piatej som si našla od Carmen zmeškané hovory, volala som jej naspäť, že už idem domov, čo potrebuje, odpovedala mi, že už nič, potom mi povie, keď budem doma. Prišla som domov a uvidela nahnevaného Juana, ako prevracia celý dom hore nohami. Carmen mi povedala, čo sa teda stalo:
„Zobral deti a išli ku mne do práce. Najedli sme sa, strávili spolu nejaký čas a potom sa vrátili domov. Tam v aute zistil, že nemá kľúče od domu. Tak išli zasa naspäť za mnou do práce, lenže ja som tam už nebola, mala som v inej budove vyučovanie (doučovala jazyky). Volal mi, ale mala som vypnuté zvonenie. Chcel volať tebe, ale nemal na teba číslo. Tak sa vrátili domov a čakali v aute pred domom asi tri hodiny, až kým som neprišla domov. Tak teraz hľadá kľúče, lebo stále nevie, kde sú.“
Kľúče sa našli na druhý deň.
V aute.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pupinkavec
1. 2.febuára 2018 21:27
Práveže mne vadí, keď sú ľudia zhovorčiví, to je hrozne otravné a keď sa mi niekto cudzí prihovorí, tak detto..chvalabohu, že sme akí sme
2
@pupinkavec problem je v tom, ako to casto robia slovaci nasilne, nasilne sa prihovaraju a nedaju sa odbyt
3
Asi máš pravdu, neviem to porovnať, ale otravné to je tak či tak
Napíš svoj komentár