Prosil som ju, aby odo mňa nikdy neodišla. Sľúbila mi to a teraz svoj sľub porušila. Sama to tak chcela. Myslela si, že ak budem mať jednu etapu za sebou, tak že som už vyhral? Naozaj si to myslela? Ja nikdy nevyhrám a myslel som si, že to vie. Ale ona ma nemilovala a ja blázon som jej na to skočil. Potreboval som niekoho, kto mi pomôže a ona to zobrala ako najlepšiu príležitosť na využitie. Aká štetka. Tá mrcha ma len využila a odkopla. Ale práve tú mrchu som miloval najviac na svete, môj život už nebol nič, keď som ju stratil. Aké ľahké bolo vtedy uveriť, že ma miluje a teraz sa takto dozvedieť, že toto celé bola len pretvárka. Čo všetko bola ešte pretvárka? Chcela ma iba dostať do postele? Tak prosím, má to, čo chcela a opustila ma. Teraz pôjde za iným chudákom, ako som ja, ktorý sa tak ľahko podvolí jej kráse a sladkým rečiam. Aké ľahké je zviesť chalana, ktorý sa lieči a potrebuje oporu.
To ona mi celý čas bránila sa znova napiť, aby som tomu už nikdy neprepadol, ale ona tu už nie je. Nič mi v tom nezabráni. Preto som sa vyšplhal na nohy, ale chodiť som nedokázal. Ani som si nevšimol, kedy som sa dostal na zem a ako. Plazil som sa po koberci, cestou zhadzoval niekoľko vecí, ktoré mi stáli v ceste, až som sa dostal k skrinke, kde som vedel, že rodičia majú alkohol. Zamykali ju predo mnou a síce som nevedel, kde je kľúč, aj tak som ju vedel otvoriť, bola to pre mňa hračka. Vylámal som dvierka a schytil prvú fľašu, ktorá tam bola – skoro úplne plná. Vrchnák som dal v rýchlosti preč a aj sa porezal, ako som sa ponáhľal k lákavému zabudnutiu, ktoré mi alkohol prinášal. No doma som to spraviť nemohol. Prečo doma? Aby sa rodičia zbytočne trápili. Vzal som fľašku vyšiel z domu, prešiel cez ulicu, no tam som tomu podľahol, už som nemohol viacej vydržať. Napil som sa raz a ťahalo ma to viacej, cítil som, že opäť som z hrany spadol dole, tam, kde som bol aj predtým.
Znova som sa stal mladistvým opilcom. Vychľastal som viacej, ako som mal na začiatku v pláne. Ale bol som spokojný. Myšlienky sa mi pomaly strácali a oči zatvárali, dostával som sa pomaly do bezvedomia, keď ku mne niekto pribehol. Osoba, moja kamarátka, ktorú som mal rád. Na ňu som zabudol, ona ma ľúbila tiež. No teraz na to bolo až príliš neskoro. Ťahalo ma to dole k tým stavom, v ktorých som sa už niekedy ocitol. Opitie do bezvedomia. Toto bol môj domov. Cítil som, ako mnou kamarátka natriasala, aby som sa prebudil, ale iba som niečo na ňu zamrmlal a bol ticho. Počul som, ako na mňa kričala, ale nerozumel som tomu, nerozumel som nijakým slovám, ktoré mi hovorila. V mysli som sa vracal k obľúbeným okamihom, ktoré som trávil s Mel, vtedy, keď som ešte veril, že ma miluje. Tam mi bolo dobre. Myšlienka sa stratila a objavila sa šíra čierňava. Na nič viac si nepamätám. Zobudil som sa až omnoho, omnoho neskôr do čistej bielej, kde nik nebol, iba ja. Ako prvá myšlienka mi prišla, či som mŕtvy. Ale či som bol naozaj mŕtvy alebo živý, to neviem.
Vtedy sa podo mnou objavil obraz, ktorý som nechcel vidieť. Bol to hrob, pri ktorom stála priam armáda ľudí. Moji rodičia, niekoľko vzácnych priateľov, rodina ale aj ľudia, ktorých som nepoznal. Nechcel som ničomu z tohto uveriť, ale keď som videl rakvu a telo v nej, iná možnosť nebola. Toto bol môj pohreb.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár