môj malý baran chris sa zbláznil. v noci začal obžierať pletivo klietky, neustále po nej behal, akoby mal v zadku vrtuľu, a pokúšal sa na seba, veľmi decentne upozorniť. podarilo sa mu to. moja sestra už zúfalo kvílila prosby, aby konečne tá malá, chlpatá sviňa zdochla. pripomenulo mi to nahnevaný mail mojej krsnej o našej psačej kurve( môj pesˇ) ktorý jej, ale nie zo zlého úmyslu obskákal auto a kompletne jej doškriabal lak...mama vtedy zvažovala či daysinu neutratiť, ale keďže ju ľúbim postavila som sa na stranu daysiny. a dodnes sa na tom smejeme...tak či onak so zajacom je to horšie. ten vonku byť nemôže, chlievik by mal byť v dome. keď som sa sestry pýtala, čo sa stane ak nesplní ultimátum a nebude vnoci ticho, tak jednoducho odvetila, že buď pôjde do studenej a neľútostnej verandy, alebo do zajačieho nebíčka. rozhodovanie mňa, ako milovníka zvierat bolo veľmi jednoduché. dnes som tomu malém zmrdovi čistila klietku. len tak, pre zábavu. samozrejme celá bola ošťaná, a navyše, on, ako pravý umelec vykopáva seno z mriežky von, aby pekne videl, ako padá na môj čistý koberec. nestačí mu pohroziť zvýšeným hláskom, zdá sa mi, že komunikácia medzi nami je na bode mrazu, pritom ja sa tak snažím!! ale ani moja sestra nebola úspešná, keď chcela naučiť psa rozprávať. je to tak, zvieratá prosto nechcú s nami hovoriť...nevadí.

tak som mu teda klietku vyčistila a chystám sa na veľké rošambo.a na to, ako zajac o tri dni zdochne vo verande. je mi veľmi ľúto presúvať ho tam, ale moja izba smrdí akoby bola plná močovky. niežeby mi to vadilo, ale mojej muti sa to nezdá estetické. pre mňa za mňa by mohol behať po celej izbe kedy by sa mu zachcelo a veselo hrízť nielen do nábytku, ale taktiež kuskať aj všetky dostupné kábliky. veď elektrický prúd ešte nikomu neublížil. možno by sa uvedomil a prestal by ma ocikávať. nechápem, ako si to mohol dovoliť, to som až taká malá autorita na to, aby vydržal kým bude napr, na sedačke, alebo koberci???alebo na mojej sestre? neviem. ale niekedy si myslím že sa nám chce pomstiť. tak či onak ten čas, čo som bola preč, prežil ceľkom dobre. pribral a zistila som, že objem jeho žalúdka sa značne zväčšil. žerie ako besný. je síce veľmi čistotný, ale to, že občas zje svoje hovienko ho veľmi nerozhádže. taktiež obľubuje jedovaté rastliny na aké sa neustále vešia. darmo mu hovorím, prestaň s tým, ty krpec. no vyskakuje. a štverá sa do miest, kde sa môže ľahko zaseknúť. ach je to určite horšie, ako moje predošlé predstavy o zajacovi, ktorý bude pekne rád v klietke, nie ako tento, len striehne, kedy z nej môže utiecť...

ale všetci ho ľúbime! o tom svedčí aj opilecké pritakávanie otca, ktorý hneď vyzvedal, koľko stojí seno ako výsteľka do klietky. umlčala som ho, keďže táto suma je naozaj zanedbateľná. prosto je to taký malý hajzel. reaguje na môj hlas, aj na to, keď mu spievam. musím sa cvičiť na moje veľké vystúpenie na pôde akadémie vied. bez mikrofónu. ale ja sa nebojím, veď som zvládla aj veľké publikum. no...spievala som trochu falošne ale inak ok! takto sa zviditeľným, možno mi aj zaplatia...hm...ďalšie fantasmagórie. a možno tam ani nepôjdem. ale chcem tam ísť!!!veď je to len jedna jediná šanca...raz za život!a možno odštartuje moju hviezdnu kariéru bordelovej speváčky. boh vie. ale nepovie. musím si počkať na výsledok

 Denník
Komentuj
 fotka
janulka3112  11. 12. 2008 10:38
ja mám doma tiež zajka a určite sa k nemu takto nesprávam... je to ako náš člen rodiny a koľko lásky a pozornosti mu dáš, toľko ti z nej vráti. Nie je hlúpy a vychovaný. Keby si sa viac o neho zaujímala a starala, mal by ťa radšej...
 fotka
gondy123123  12. 12. 2008 18:51
pravdepodobne si nepochopila zámer môjho blogu...
Napíš svoj komentár