The falcon cannot hear the falconer;
Things fall apart; the centre cannot hold;
Mere anarchy is loosed upon the world,
The blood-dimmed tide is loosed, and everywhere
The ceremony of innocence is drowned;
The best lack all conviction, while the worst
Are full of passionate intensity."
/Yeats/
I. edgy memes and neon dreams
Vošiel som do podniku, kde už sedeli moji kamaráti. Presne ten okruh kamarátov, s ktorými kráčam po špirálovitej ceste do mémového pekla. Asi nič ťa tak nemôže stmeliť s okruhom ľudí, ako spoločná vec, a hlavne neznášanlivosť k rôznym odrodám paroháčov a zúfalosť zo stavu normíkov a stavu sveta. Poniektorými názormi by sme asi nemohli byť odlišnejší. Nemám z nich však pocit, že sú zombifikovaní okolitým svetom. Hľadajú a žijú pre niečo, podobne ako ja.
Nič ťa nemôže tak stmeliť s ľuďmi, ako pocit, že svet ide do sračiek a chceš sa niekoho chytiť. Centristickej ľavici jebe. Centristickej pravici jebe. Väčšine alternatívy jebe. Tam antifa podpaľuje autá, rozbíja výklady, mláti ľudí a ruší talky na univerzitách pod zámienkou, že je speaker vraj nacek (ktorý je aj žid, gay, a spáva s černochmi), na druhej strane cez dlhodobé potláčanie a démonizáciu akéhokoľvek nacionalizmu povstáva nacionalizmus v toxickej podobe a ľudia ubližujú iným ľuďom, čo za nič nemôžu.
Každý sa radikalizuje. Štandardná politika sa mení na autoritatívnu a ľudia sú zatváraní za názory, okrajové skupiny sa jasnejšie vyhraňujú a pripravujú na násilie...
Programové krajiny nikam neodišli, imigračná kríza nás bohvieako neobohatila a ekonomiky fungujú na zotrváčnosti. Nie je región sveta, kde by to z rôznych príčin nevrelo... a Európa... Európu čaká shitstorm a nie je scenár v ktorom by to celé skončilo broskyňami a šľahačkou... Aspoň sa mi páčia postapo filmy a dystopické romány... pretože mám pocit, že nejaké to postapo si masovo zalarpujeme. A asi aj tú dystopiu.
Prísť medzi svojich je potom kus mieru v duši... a zaháňa to každodenný pocit, akoby som som pozoroval svet z okraja odpadovej rúry... A všetko sa točí, kým nás nepohltí potrubie.
Ovalí ma para elektronických cigariet, keď prisadnem a uložím kufor (keďže som prišiel rovno zo stanice) ku stolu. Right-wing hipsters...
Moi: "God emperor požehnáva kokoti!"
P: "Shadilay dúd! Dnes mi platíš ty. Zabudol som si prachy doma."
Moi: "To sa deje podozrivo často!"
P: "Pozri, som chudobný študent!"
J: "Počujem helikoptéry?!"
P: "Neviem, ako si furt môžete robiť prdel z tých helikoptér! Zomierali tam ľudia."
Moi: "Pozri goy, Augusto nezabil ani jedného človeka, zabíjal len marxistov!"
O pár hodín som doslova zabalený v konfederačnej vlajke pil piate pivo a preberali sme Solženicina. Idúc na záchod som si spomenul na svoj predošlý život.
II. predošlý život
"Neznášam EÚ... Neznášam vládu... ako môžeme tolerovať ten predražený chorál kokotov..." viezol som sa v taxi v Luxemburgu a hovoril do telefónu.
"Tak to si si vybral dosť kokotskú profesiu..."
"Asi vybral." Povedal som a pozeral na okolité budovy. Potom som spustil oči k papierom, čo som mal na nohách a zistil som, že som si zajebal kravatu na pracovnom obede.
"Kedy budeš späť?"
"Asi už zajtra v noci."
"Znieš vyhoreto..."
"Hm. Premýšľal si niekedy, čo vlastne robíme? Akože... načo to robíme a tak..."
"Aby fungovalo financovanie. Rozpočet. Minimalizujeme fuckupy."
"Myslíš? Ja si skôr myslím, že umožňujeme fuckupy. Že sa nejaký kokot tu alebo v Blave rozhodne, že niečo bude a my potom povieme len, ako sa to stane alebo zdôvodňujeme prečo."
"Podľa mňa vie expert dosť ovplyvniť. Aj wordingom vieš zmeniť dosť podstatné detaily."
"Ale furt to budú len detaily. Nič podstatné sa nemení. A dobre vieš, aká je skurvená kom. O 5 rokov retroaktívne vyložia nejaký pojem inak a môžeš vracať prachy z rozpočtu. A kam vlastne tie prachy idú? Kto ich na konci dňa dostane? Keď má jožko 1 zelovoc a Jožko 2 zelovoc oproti, s tým, že Jožko 2 má strýka v nejakom zaprdenom úrade, čo to spraví s konkurenciou, keď dostane dotáciu a čo to spraví s trhom?"
"Pozri, čo ti mám na to povedať? Chceš sa na to vyjebať a odísť z úradu? Čo si myslíš, že tým akože zmeníš? Môžeš max tak korigovať, čo sa deje."
"Pred chvíľou si vravel, že máme dosah..."
"Pozri, jeb na to a vyspi sa."
"Hm. Maj sa."
Zložil som a zistil, že sa mi zas trasie ruka. Zavrel som oči a nadýchol sa. Odišlo to. Zaplatil som taxi a vystúpil v hoteli. Dal som si oblek na vešiak, pustil si porno na mobile a vyhonil si. Sedel som hodinu pod sprchou a premýšľal.
"Pre toto ľudia začnú fetovať alebo skončia raz na psychiatrii..." povedal som si a dopil som víno z minibaru, zatiaľ čo na mňa padala chladná voda. "...len sa zaoberať kokotinami a robiť tie kokotiny od ôsmej do piatej... a čakať na smrť s hlavou v piesku, kým všetko okolo teba ide do piče."
III. večer u mňa
Ležali sme na matracoch a kecali, kým J nezaspal a ja som počul len kázeň Iana Paisleyho, ako bzučala z mobilu. Opodial bola skoro prázdna fľaša vodky a P, spitý pod obraz boží, v nemožnej póze ležiaci na mojej činke.
Vstal som a ubral sa do kúpelne, umyť si zuby a tvár. Potom som prešiel do kuchyne, napil sa vody s citrónom, otvoril okno a nadýchol sa vzduchu.
Zistil som niečo podivné. Cítil som sa dobre. Napriek všetkému som sa cítil dobre. Celý ten mätúci svet. Všetko, čo prichádzalo. Necítil som sa sám. Nepripadalo mi to všetko zbytočné... Aj keď možno ostane všetko bez výsledku.
Keď som zavrel okno a šiel si ľahnúť, ako na zavolanie z mobilu hovoril Paisley "What's the Devil, compared to my wonderful Lord? I'm gonna win. The Lord fights for us..." Kiežby som to dokázal brať doslova. Ale nemyslím si, že to je potrebné.
Predstavil som si život, ktorý sa núkal. Istý. Zabezpečený, kým by som počúval. Niečo mi nestačilo. Keď som odišiel prvý krát z veci, na ktorej som robil viac ako rok, nevedel som ani sám celý dôvod. Vedel som len, že nie je v tom moje srdce. Že je každý deň utrpením, a že prestávam veriť čomukoľvek, čo robím.
Keď som odišiel z druhej veci, odchádzal som sklamaný lebo som mal pocit, že som mohol niečo skutočne zmeniť.
Keď si na púšti a zomieraš a vidíś oázu, povieš si, že to môže byť fatamorgána, ale aj tak ideš tým smerom, pretože ak tam nájdeš vodu, môžeš prežiť, a ak nie... skončilo by to aj tak.
Ja už však nie som na púšti... Necítim smäd...
Zaspal som s jemným úsmevom.
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár