Je úplná tma. Počujem tíško kvapkať vodu. Počujem svoj dych. Vo vzduchu je dym, ktorý nevidím. Vždy keď sa cítim, ako teraz, stiahnem sa do vody a tmy.
Potiahnem si z fajky a mierne ma ožiari oranžové svetlo, ktoré sa odrazí na zbrani, položenej na umývadle. Ustáli sa mi stav vedomia. Cítil som, že to ustupovalo. Doplnil som.
Zapijem chuť dezertným tokajským a nechám myšlienky plynúť nadivoko. V hlave si vybavujem hudbu. Danse macabre.
Človek je mäso tancujúce s ideou... Je to jedna z mojich starších myšlienok, ktoré som stihol napísať už kedysi do knihy. Vždy sa mi tá myšlienka pripomenie, keď počujem alebo myslím na tú skladbu alebo keď si predstavím tancujúce mrtvoly.
(To si občas predstavuje každý, že?)
Zameriam sa na tlkot môjho srdca. Potom ponorím hlavu pod vodu a počúvam, ako prečerpáva krv čoraz rýchlejšie... Kyslík. Najradšej by som ho nepotreboval.
Premýšľam, ako dlho vydržím.
Po čase sa podvolím pudu sebazáchovy a vynorím hlavu. Pomyslím si na zbraň a usmejem sa.
Už dávno som nemal na tvári ten nihilistický úsmev. Skoro som naň zabudol. Vrátil sa a mám ho permanentne. Teraz však značí niečo iné... pretože som sa zmenil, ale vychádza z rovnakého pocitu nevyhnutnosti a odovzdania sa Priepasti.
Priepasť... taký starý koncept v mojom živote, a vždy sa k nemu vrátim...
Nahmatám prstami na nohe valec, ktorý otvára odkvap a oboma nohami to otvorím.
Niečo mi napadne a tvár sa mi skrúti do grimasy, akoby ma niekto udrel. Napijem sa vína a znova sa usmejem.
Voda odteká. Posadím sa a zapálim si. Znova ma ožarí oranžové svetlo a zahliadnem krútiacu sa vodu, ktorá mizne vo svojej vlastnej priepasti.
Smejem sa nahlas, kým všetka neodtečie.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
antifunebracka
16. 5.mája 2017 16:43
Znepokojuješ ma.
Napíš svoj komentár