Vidím malého brata sedí na zemy zahľadení na strom. Pozerám sa na neho sa zapaľujem si cigaretu. On sa nehýbe a neprestáva sa pozerať na strom. Ja sa pozerám na neho a tiež sa nehýbem.
Cigareta je na konci a ja vstávam, idem sa vyčúrať a potom do kuchyne či ide už dobrá voda. Nejde.
Idem k bratovi. "Čo ty je braček ?"
Všetko to skončí. Už to nebude ako to bolo.
"Čo končí ?"
Toto, končí to, odídeš ty a ja tu ostanem sám. Už nebudeme bratia. Budeme len dve osoby, ktoré si raz dva krát za rok vymenia pohľadnice a to bude všetko. Všetko to skončí. Už to nebude ako to bolo.
Idem do domu sa obliecť, premýšľam nad tím čo povedal. Je to pravda. Odídem a už budeme len dve osoby. Po rokoch ak sa ešte spoznáme už si ani nebudeme mať čo povedať. Niekedy to tak musí byť. Každý pôjde svojou cestou.
Otváram dvere, na sebe mám ruksak v ktorom toho nie je veľa, neviem čo budem potrebovať a nechce sa mi toho niesť veľa. Zatváram dvere. Posledný krát sa pozerám na dom v ktorom som prežil nie zrovna pekné okamihy.
Zbohom braček. Ešte sa raz uvidíme. Dúfam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár