Prichádza vlak. Po 2 hodinách meškania je už načase. Všade skoro plno a ku starým ľudom sa mi nechce. Vždy majú blbé kecy a ja mám rád kľud keď cestujem. Rád vnímam prírodu okolo. Ako všetko mizne. Ako opúštam ten starý krutý svet. Vidím dve baby. Celkom pekné v kupé. Majú veľa batožiny a poriadne veľké batohy. "Môžem si prisadnúť ?" "V pohode. Jedná spí a druhá vyzerá, že zaspí do minúty. Čo sa jej aj podarí. Sledujem ich. Vyzerajú, že cestujú už dlho a podľa všetkého čaká dlhá cesta i mňa. Zaspávam.
Keď sa prebudím dievčatá sú už preč. Namiesto toho je pri mne starý pán. Veľmi starý. "Už som myslel že budete spať celú cestu, kam máte namierené ?"
"Konečná"
"Idete tam kvôli práci alebo zábave?"
"To ešte neviem možno oboje možno ani jedno a vy ?"
"Ja idem za rodinou prosím neviete ako sa dostanem na najbližšiu stanicu metra C? Mám sa tam s nimi stretnúť ale idem tam prvý krát."
"Netuším idem tam tiež prvý krát."
"Škoda aj tak ďakujem.
Vedel som ako sa tam dostane ale nechcelo sa mi mu to vysvetľovať a nie to ešte ísť ho tam zaviesť. Už takto meškám viac ako 2 hodiny. Prichádza veľký chlapik v uniforme a pýta lístky. Vyzerá poriadne nervózne.
Už sme v meste, stanica sa blíži a tak ako všetci vystupujem s kupé a čakám na zastavenie. Ľudí je veľa, tak veľa, že by som najradšej pobozkal toho kto otvoril okno lebo by som sa inak udusil. Vlak zastavuje ale žene pri dverách sa nedarí ich otvoriť. Po dobrej minúte naštvaný chlap sa konečne dostal k nej a otvoril ich. Cesta na slobodu už ide rýchlo. Do dalšej minúti je vlak prázdny. Som hladný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lenuska175
27. 12.decembra 2009 20:18
Ten úvod sa mi veľmi páči
Napíš svoj komentár