Myslel som, že mám na niečo veľké ale ľudia okolo ma presvedčili o tom, že mať sen a veriť, že mám na niečo viac je zbytočné a preto mi to dali jasne najavo. Uveril som im a stal som sa jedným s nich. Úbohou napodobeninou človeka s dušou.

Kúpil som si buchty. Sú hnusné. Ale veľmi. Zjem jednu a dve radšej zahadzujem. Sedím a čakám. Má prísť kamarát Michal, ktorého som ešte v živote nevidel ale podľa toho čo som si s ním písal a hovoril cez internet pri jednej online hre. Tak sa zdal byť v pohode. Neskôr keď nás hra omrzela sme začali spolu písať o živote, čo sa nám stalo, čo chystáme spraviť, akú babu sme zbalili a akú nie.

Volá mi, že mu je to ľúto ale musel ísť preč a že sa vráti až o pár dní. Zapaľujem si cigu. Berem do ruky telefón a volám druhému kamarátovy Karolovy.
"Nazdar neuveríš kde som"
"Čauko kámo kde ?"
"V tvojom meste. Máš dnes čas ?"
"Nho....hmm... ale hej kde si teraz ?"
"Na stanici vlakovej."
"O 30 min som tam."
"Jasné."

Žeby som mal konečne šťastie ? Uvidíme.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár