Peter bol priemer priemerov. Taký, ktorý na vás nespraví dojem hneď. Taký, ktorého si obľúbite po čase alebo ho budete neznášať. Nemal problém byť sám, no chcel byť s inými. Mal pár ľudí, ktorým veril. No časom sa zoznam zúžil na číslo 0. Chytili ho depky. Začal piť v práci ho degradovali na úbohú prácu. Frajerka ho nechala lebo ju prestal chápať, snažil sa cítiť čo cítila ona. Snažil sa ju spraviť šťastnú ale nepodarilo sa mu to.

Išiel s poslednými peniazmi do baru. Opitý bol len na pól. 5 cigariet, jedna žúvačka, kľúče, mobil stratil alebo predal, to už si ani nepamätal ale bolo mu to jedno aj tak nemal komu volať. Do výplati ho čaká ešte týždeň a zásoby jedla niesu žiadna sláva.

Je 22:30, ulice sú už prázdne a je zima. Normálne by mu stačilo si kúpiť čučo a premýšlať nad starými časmi aké to bolo kedysi krásne. Aký bol život jednoduchý. Časi keď mal kamarátov, keď mal prachy, keď mal svoje dievča, ktoré ho vedelo podporiť a ktoré ho nútilo byť lepším človekom. Nie preto, lebo by to ona chcela ale preto lebo to chcel on. Ale to bolo dávno.

Bar je plný, žiadne miesto na sedenie. Prichádza k baru a objednáva si vodku a sódu. Vodka je dobrá, dalšie kolo si objednáva dvojíté. Vedľa neho je pekná žena. Otáča sa k nej.
"Vypijete si so mnou niečo ?"
Žena na neho pozerá zo znechutením výrazom a odchádza.
No nič dáva do seba ďalšie kolo a objednáva si znova vodku zo sódou. Dvojitú.

Prichádza k nemu chlap. Veľký, vyholení dohola.
"Hej ty kokot, čo otravuješ moju ženu ?"
"Nemám náladu ak chceš pod vypiť so mnou."
"Neser ma ty chudák."
Chlapík sa ho snaží udrieť, no Peter bol rýchlejší a odrel ho rýchlou ranou do krku. Chlap padol na zem a začal sa dusiť. O 10 sekúnd boli pri Petrovy vyhadzovači, ktorý ho nie zrovna priateľkých spôsobom vyhodili.
"Už ťa tu v živote nechcem vidieť." hovorí jeden s vyhadzovačou.

"Pekná rada. Ten chlapík je magor, vždy si nájde niekoho na koho si dovoľuje. Kde si sa to naučil ?"
Peter pozerá na chlapíka ktorý sa usmieva a pritom fajčí cigu. Sedí na chodníku. Vyzerá ešte horšie ako Peter ale pritom má na prvý pohľad väčšie charisma ako kedy Peter by mohol mať.
"Dnu mám ešte vodku."
"Ser na ňu, pozívať ťa."
"Ja som Peter."
"Teší ma, Milan. Tu blízko je jeden bar kde majú super vodku, poznajú ma tam a dávajú mi tú najlepšiu za najlepšiu cenu."
"To znie výborne"
"Počuj vyzeráš, že by ti bodli dáke peniaze, čo by si povedal na takú prácičku ?" Milan sa stále usmieva. Tak, že to až Petra začína znepokojovať.
"Dobrá práca by sa určite zišla"
"Super, určite sa ti bude páčiť, tu je ten bar."

Obydvaja idú dnu. Bar je celý prefačení, smradľavý, mrzký. Zákazníci sú starý ožrania. A skupinka chlapíkov, ktorý vyzerajú dosť nebezpečne.

Milan objednáva dve vodky.
"Táto vodka je vynikajúca, ten najlepší alkohol aký som v živote mal. Ale vráťme sa k tej práci. Nie je to nič extra, vyzerá to tak, že sa vieš biť a niekto taký by sa mi zišiel. Ja som obchodník a správam sa ako obchodník. V živote som sa nebil. Normálne by som túto prácu vybavil sám ale potrebujem pomoc. Peňazí dostaneš dosť."
Petrovy sa niečo nepozdáva ale tento pocit ignoruje "O čo ide presne v tej práci ?"
"Budeš moja ochranka, ja si spravím svoju prácu a ty svoju. Problém by nemal byť žiadny. Nemáš sa čoho báť.
"No dobre. A kedy mám začať pracovať ?"
Milan sa usmieva, Petra to už začína poriadne znervozňovať.
"Tak už pre mňa pracuješ od teraz. O chvíľu príde chlapík. Pôjdeme s ním do auta. Sadni si za neho a dávaj pozor čo bude robiť. Máš dáku zbraň ?"
"Mám nôž."
"Super ten bude ideálni." Milan sa usmieva a otáča sa k barmanke. "Ešte raz dve vodky zlato." Barmanka sa netvári vôbec polichotená a nalieva vodky a podáva ich.

Prichádza chlap v čiernom kožuchu. Vysoký s kulturistickou postavou. "Poď so mnou."
Peter s Milanom stavajú a idú za chlapom v čiernom kožuchu.
Vonku na nich čakajú traja ďalší veľký chlapi. Milan sa už neusmieva. Pristupuje k nemu jeden s chlapov.
"Podrazil si ma ty hajzel. Predal si mi nekvalitný tovar. Čo si to o sebe kurva myslíš ?"
"Nevedel som aký je to tovar. Kúpil som ho od ukrajincov. Ak si na niekoho nahnevaný tak by si mal byť na nich. Daj mi čas a ja to vybavím všetko."
"Aký čas ?! Čo si myslíš, že ja som. Čas ti uplynul presne vtedy keď si sa ma snažil ojebať."
Milan dostáva prvú ranu od vysokého chlapa, ktorý za nimi prišiel dnu. Peter sa nestačil ani pohnúť a už ho chytil jeden s chlapov. Nebráni sa. Pozerá sa ako Milan dostáva poriadnu nakladačku.
Šéf chlapov pristupuje k Petrovi. "Ty si kurva kto ?!"
"Pozval na na vodku, viac ho nepoznám."
"Tak zmizni!"
Chlap ho púšta a Peter odchádza domov. Už dávno necítil v sebe toľko emócii. Mal síce Milanovi ale ten mu nepovedal všetko a nehral s ním čistú hru tak prečo by on mal hrať čistú hru ? Bolo úbohé si myslieť, že by mu pomohol v podobnej situácií.

Ráno číta v novinách, že mafia si znova riešila spory. Včera bol brutálne zbitý Milan M. Je v kóme a nie je isté či prežije. Polícia všetko vyšetruje.

Petrovi je zrazu všetko jasné. Prečo sa tak usmieval. Prečo sa snažil získať si ochranu. Vedel čo ho čaká. Vedel, že sa tomu nevyhne tak sa snažil získať niekoho na svoju stranu aby v tom nebol sám. Aby mal aspoň malú šancu. Potreboval niekoho kto bude pri nom.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár