Neviem kedy sa to zmenilo. Možno vtedy keď mi umrel otec, zomrelo aj niečo vo mne. Začal som sa vzdaľovať svojim blízkym ale hlavne sám sebe. Stratil som sa v bolesti a uzavrel som sa do seba. S malého chlapca čo chcel byť s každým kamarát sa stala schránka plná skrytej bolesti a magnet na neštastia. Mačka má vraj 7 životov. Ja už ani nepočítam koľko krát som sa znova narodil. Mi to príde až vtipné, že ešte stále som na tomto svete. Raz chýbali sekundy inkokedy centimetre ale o tom nie je tento príbeh.
Budím sa a je mi zle. Nie fyzicky. Telo je na tom zle už veľmi dlho. Minulosť si vyberá daň za chyby, ktoré som spravil. Chcem si spraviť jesť ale už nie je čo. Všetko je prázdne. V mrazničke nachádzam posledné hranolky a snažím sa s ních dostať preč poriadnu vrstnu ľadu. Je mi veľmi zle. Mám veľa dlhov a musím splácať pritom nemám ani na podnájom. Bude so mňa bezdák ? Nájdem si prácu skor ako sa dostanem na kritickú hranicu ? Neprekročil som ju už dávno ? Žijem na tomto svete kvoli sebe alebo kvoli iným pre ktorých cítim zodpovednosť ešte splatiť všetko čo pre mna robili. Že sa mi snažili pomocť keď mi bolo najhoršie. Zlepšovali mi náladu a snažili sa mi spríjemniť tento žívot.
Musím íst von. Je po polnoci. Vonku je teplo. Vraj tropické horúčavy ale ja vonku vidím iba samé paneláky a nasratých ľudí. Som jedním s nich. Každý má svoje problémy. Mladí chlap sa háda s peknou blondínou. Som ako každý na tomto svete a ignorujem ich problémy. Pes sa snaží zaútočiť na dákeho mladíka. Aj toto ingorujem. Idem si ďalej. Spoločnosť nás naučila si nevšímať problémy druhých. Prečo by aj sme si mali. Máme ich sami príliš veľa. Potím sa a začínam blúzniť. Pozerám sa na telefónnu budkú a vidím bezdomovcov ako šukajú. Oni tam nie sú. Búdka je prázdna. Asi to bude tým, že nenosím okuliare aj keby som mal. Presnejšie nemal by som byť ani vonku ale doma spať. Doma, aké pekné slovo. Kde je to doma ? U mami alebo v byte kde bývam ? Ani na jednom mieste sa necítim doma. Pre mna to znamená iba miesto kde sa možem vyspať.
Bolia ma nohy. Další mladí pár sa ma pýta na jednu zastávku. Zábavné. Meter pred nimi tá zástavka je. To iba jedno. Prichádzam do baru. Normálne nemáte ten bar šancu nájsť je v podzemí iného baru, ktorý je v uličke kde veľa ľudí nechodí. Poznám všetkých barmanov a oni poznajú mna. Vždy keď prídem tak mi hned čapujú pivo. Dnes je to inak. Je deň zmeny. Podávam si ruku s barmanom čo nepracuje. Práve balí dáke dievča. Nevšímam si ju veľmi ale vyzerá pekne. Nič si nekupujem a odchádzam. Idem domov. Je mi zle. Príliš veľa problémov. Situácia keď nepomože ani alkoholom. Je to tá chvíľa kedy sa dosť ľudí začne obracať na drogy. Tvrdé sračky čo poserú život. Na druhú stranu ako posrať niečo čo je už posraté.
Rozdiel medzi nocou a dnom vo veľkomeste je najkrajšia ukážka úpadku tejto spoločnosti a to ako sa štát snaží obyčajním občanom a hlavne turistom ukázať, že to zvláda. Cez normálni deň je všetko krásne. Cez noc vidíte mesto v úplne inom obraze. To najhoršie čo može byť vychádza do ulíc. Cigáni, černosi, fetáci, vrahovia, pasáci, kurvy. Spodiny spoločnosti. Partie opitých chuligánov vám prídú ako šmolkovia v pekle. Každý normálni človek by sa mal v noci vo veľkomeste báť. Hlavne ak nevie, ktorým miestam sa má vyhýbať. Policajti si možu robiť svoju prácu ako chcú ale pokým prídu noc všetko skryje.
Potím sa a je mi zle. Hlavne zo seba samého. Začínam ľutovať. Hlavne ľutujem ako som ublížil mojej mame. Nemala to so mnou ťažké. Ranné príchody keď som bol úplne opitý alebo keď si po mna prišli policajti pár krát. To otrasie realitou každej matky.
Prichádzam domov. Napustím si vodu do pohára a idme spať. Na druhý deň ma čaká pracovní pohovor. Prichádzam presne načas. Veľký chlap si so mna robí srandu, že prácu ochrankára nezvládnem. Vraj som nato malí a chudí. Smeje sa. Smejem sa aj ja aj keď nasilu. Hovorí, že nemá žiadnu prácu teraz voľnú pre mna. Snažím sa ho presvedčiť, že toho zvládnem veľa a dokážem makať každý deň 12 hodín. Klamem. Ani sám tomu neverím ale robí to na neho dojem a po 15 minútach mi hovorí, že sa mám dostaviť do jednej firmy na pohovor. Vychádzam von a stretávam kamaráta Martina. Nie je to náhoda. Vybavoval si tiež prácu. Po pár zdvorilích vetách sa zhodneme nato, že najlepšie na horúčavu je ísť si kúpiť pivko.
Sadáme si do parku. Otvárame pivo a kecáme. Rozprácame sa zo začiatku o práci ale pozitivizmu v tom nie je a tak meníme tému na ženy. To je ešte horšie. "Za celý život som miloval 3 ženy." hovorím Martinovy. "Prvá sa ani nedozvedela, že jú milujem. Trápil som sa veľmi dlho ale vždy bola s dákym kokotom. Stal sa so mna iba jej kamarát. Druhej som to povedal. Pekne mi vysvetlila, že s nás budú kamaráti a ja som mal pol roka depku. U tretej to vyšlo tak napol a ešte to pokračuje. Vyzerá to dobre ale za 2 mesiace sme sa stretli dva krát a vyzerá to, že sa stretneme až o mesiac. Má ma za sukničkára a boldelára. A tak na prvom rande sme sa iba bozkávali. Povedala mi, že nebude žiadna moja trofej. Ja ju ako trofej nechcem ale to je zložité. Sám netuším ako to bude pokračovať." Martin sa iba smeje a rozpráva mi dáke kecy. Pravdou je, že čo hovorí je veľmi múdre ale v mojej emocionálnej situácií to nepomáha. Hovorím, že jej zavolám a skúsim si dohodnúť dalšie stretnutie. Vraví, že nie. Vyberám mobil, že zavolám ale bere mi ho zo slovami, že nech nerobím hlúposti. Má pravdu a priznávam to. O 10 minút jej volám a ona mi rozospatím hlasom hovorí, že nemá čas. Som nasratí. Martin si so mna robí srandu. Vravím mu, že chcem baliť kundy a šukať všetko čo sa pohne. On sa iba smeje. Dobre vie, že klamem sám seba. Dávame do seba ďalšie pivko. Depka sa dostáva na vrchol a som čím ďalej tým viac smutnejší. Nech Martin povie čokoľvek tak ja myslím iba na Petru.
Martin je jeden s najlepších kamarátov. Veľký chlap s ktorého ide rešpekt a ktorého si skamarátiť je pre ostatných nadľudský výkon. Jeho sila je ohromná. Viem naisto, že keby chcel tak dokáže rukami v pohode niekoho zabiť. Veľa krát sme sa rozprávali o bitkách. On sa v živote poriadne nebil. Má s toho strach. Na diskotékach vždy vyhrával na prístroji kde sa udiera do terča a chodil na box. Čaká ho kariera architekta po výške a keby spravil prúser tak može na nu zabudnúť. Raz mi povedal, že po rodičoch som mu najviac v živote pomohol ja. Je pravdou, že som sa mu snažil pomocť ale či som mu pomohol to neviem. Celkovo sme si pomáhali navzájom v ťažkých chvíľach a to aj napriek tomu, že sme sa vobec nepoznali. Kamarátsku to veľmi pomohlo a aj napriek tomu, že je to arogantní hajzel je to super kamarát.
"Mal som už veľa piviek. Musím íst domov si oddýchnuť.
"Tak čau"
Domov možem íst kludne metrom ale radšej idem peši. Poslednú dobu radšej idem všade peši. Je pekné počasie a hlavne možem vyčistit svoju hlavu od všetkého. Doma to je hroza. Začína to už keď otváram dvere to paneláku. Začínajú ma vždy chytat nepríjemné stavy a hlavne keď vidím schody tak sa mi pred hlavou mihne ako každých schodom moje zlé stavy naberajú na sile. Otváram dvere, vyzúvam sa a idem si dať cigaretu. Nevolám ani jedného zo spolubývajúcich aj keď by určite šli. Potrebujem ale byť sám. Poslednú dobu potrebujem byť sám až príliš často.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár