Mám sebe démonov, čo ma ťahajú k zemi. Tvory ktoré ma z vnútra ničia. Vonku sa smejem vo vnútri však plačem. Zažil som veľa toho čo vo mne zanechalo viac ako by som mohol zvládnuť. Nastal vo mne zlom. Prestal som bojovať. Bolesti som sa bodal. Smútok som prestal predstierať. Ukázal som svoju pravú tvár. Ľudia okolo mňa ju ukázali tiež. Ostal som sám. Život som začal brat s inej perspektívy. Dôveru som stratil, emócie v sebe zabil, city nevedel prejaviť. Takto sa kamarástvo a láska nájsť nedala, životná zmena ma čakala. Aká to som netušil. Čo sa so mňa stane, to je záhada.

 Blog
Komentuj
 fotka
bestia999  7. 2. 2010 02:11
tym prechadza viac menej kazdy

na toto sedi pekny citat

zivot je divadlo ktore treba hrat, aj ked srdce krvaca terab sa smiat



je otazne ci ostatny stoja za tu pretvarku

a niekedy su to ozaj heroidske vykony
Napíš svoj komentár