raz som skoro podľahol,
temnotu pocítil,
život vzdal.
Nezachránil som sa sám,
museli íný,
ukázať mi cestu,
krásy a života.
Dva krát som sa narodil,
raz som skoro podľahol,
život som si necenil,
pičoviny stále robil.
Nevedel kde pridať,
hlavne však kde ubrať,
nevybral som životnú zákrutu,
osud sa so mnou treto pohral.
Nemocnica,
izba 13,
biela lôžko s hadičkami,
na nom sedím ja.
Moja životná cesta,
bola skoro predčastne ukončená,
cintorín mohol zdobiť,
ďalší mladý hrob.
Bol by to môj,
ja pod ním,
kvety položené,
časom odviate.
Komu by som chýbal,
kto by si uctil moju pamiatku,
smiech alebo plač by bolo počuť,
súcit alebo skrytú nenávisť.
Snažím sa žiť,
ako len viem,
svoj život,
nech čo najlepšie dožijem.
Moja bolesť,
moja radosť,
moja budúcnosť,
moja skoro nedožitá mladosť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár