V jedno rano,ktore bolo pre nu uponahlane so strapatou hlavou a vyplestenymi ocami vosla do triedy s meskanim.
Videla ho,no nevsimala si,chcela s apozdravit,no nepozdravila sa,chcela sa usmiat,ale neusmiala sa.
Usmial sa on...Stacil jeden pohlad ,ktory napovedal o pute medzi nimi,o pute,ktore este len bude.Citila to.Jeho pohlad bol hlboky,vesely ale zaroven vazny a mala pocit,ze ukryval tajomstvo.Mozno tu jeho nenavidenu uzkost,ktora bola ukryta pod maskami jeho tvare.Ziskal si jej doveru behom sekundy tak,ako si ona ziskala jeho.
Ked tapala v labyrinte zivota neschopna najst spravnu cestu,on ju jej vybral.Cestu,po ktorej zacali kracat spolu.
Veruze nebola to cesta lahka.Najprv prechadzka s nim plna lasky ,stastia a bez neho chodza utrpenia ,strastia.
Nadisiel den,ktory bol uz davno zapisany v knihe osudov.Den trinasty,den dnov.Osudy jeho a jej sa spojili pri splne mesiaca,pri zblnkote vody,pri jemnych narazoch vetra.Ked sa ich pery dotykali.ich srdcia bili jednohlasne.
Bozk..neskutocny,ale predsa skutocny,vasnivy,no zaroven romanticky.On citil jej teply vydych na svojich perach,ona citila tlkot jeho srdca.Zrazu bilo rychlo,na jeho srdiecko az nezvycajne rychlo..
Nechceli zavriet oci,pretoze nechceli aby to vsetko bol iba prenadherny sen.Bolo to na realitu prilis krasne,no ten vecer patril len im.Bol akoby vytrhnuty z rozpravkovej knihy a vlepeny so sveta reality.V rytme hudby sa vznasali ich srdcia a ich mysel tapala..
Bali sa,obaja citili strach.Rano sa zobudili z rozpravky a obaja chceli jej pokracovanie.
Pokracovanie bolo,takto siel den po dni,kazdy trinasty-nadherny.Chceli sa dostat az ku hviezdam,no na dnesny svet je to privysoky ciel,zabudli,ze neziju rozpravkou,ale ziju zivot drsny a kruty,v ktorom prezije len najsilnejsi,len dravec.
Boli posilneni laskou.Ta im davala kridla,ktore sa povzniesli nad vsetkymi problemami.Celili vsetkemu spolocne az na jedno...
Zabudli,ze on nie je princ a ona nieje princezna,zabudli,ze niektore problemy sa jednoducho riesit nedaju a nedaju sa riesit ani spolocne.Jeho srdiecko bolo naplnene stastim,ale kedze toto nie je ziadna rozpravka,prisiel zlom ich zivota,jeho zivota..
Facka zivota ,po ktorej vas tvar stipe,mraz ,ktory vam prenika az do kosti,udialo sa nieco,co zmenilo zivot nie len jej,ale aj vsetkym jeho blizkym.Nezasiahlo to len ju..
Jeho srdiecko si dna 7.11.2007 povedalo,ze to uz nezvlada a opustilo jeho telo.So zavretim jeho krasnych tmavych ciernych oci sa jej zivot obratil naruby.Spadlo jej bsetko,co si budovala,planovala a planovala s nim.Zivot jej uz zosadil ruzove okuliare z oci viackrat,ale tentokraz ich uz nadobro strhol z tvare.Ked ho videla lezat meraveho,no predsa usmievaveho za jednu sekundu jej preleteli hlavou vsetky krasne chvile.Zacala plakat a place dodnes a uz nikdy jej nikto ten plac nezastavi,lebo tento plac prameni hlboko v srdci.V srdci,ktore uz tiez nevladze,v srdci,ktoremu chyba jeho druha polovicka a polovicne srdce predsa fungovat nemoze.On ju zhora vola a ona sa raz podda,lebo aj ked zomrel on ich laska je a bude vecna.No dve polky ich srdc sa spojit musia,bez seba zit nedokazu tak to je napisane na oblohe,bohuzial nie je to napisane z hviezd,pretoze pre nu uz vsetky hviezdy zhasli.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
raindrop
16. 11.novembra 2007 19:59
Smutne:"(
Napíš svoj komentár