Pre mna uz svet nie je to, co byval,pre mna uz nie je zivot ,tym, co pre mna znamenal,pre mna uz laska nema hodnotu taku,aku mala niekedy.
Niekedy pri kazdom dennom svetle,pri vychode slnka som sa pousmiala a vravela som si ,ano, zime,ved zivot je tak krasny,je to jedina vec na tejto zemi,ktoru clovek vlastni.Pri kazdom zapade slnka,pri vyjdeni mesiaca a hviezd som si vravela ano,zime,pretoze kazdy a jeden pohlad na hviezdy na oblohe za to stoji.
Pri kazdom mojom prvom kroku rano z postele som si vravela ano,zime a kracajme po ceste zivotom s usmevom,lebo tejto cesty nikdy konca niet.
Kazde rocne obdobie pre mna znamenalo etapu nasho zivota.Jar so sebou priniesla vzdy nieco nove,leto upevnovalo vztahy, na jesen listy opadali , tak ako i nase ludske vztahy a zima?vsetko znicila,ale predsa aj ona mala caro.
Stalo sa to v zime.
Ked vsetko opadalo,ked po ceste namraza,ked sneh z oblohy padal,ked sa ludske srdcia pomaly ,ale isto pripravovali na takzvane najkrajsie sviatky v roku.
November,mesiac,ktory poznacil moj zivot zo vsetkych stran,ako keby donho spustil vichor,ktory vsetko pevne, stabilne,vsetky moje vlastnosti a priority,vsetko to,co som mala rada, rozhadzal.Pan November mi ukazal,aky je zivot.Pytam sa Boha,neukazal mi to pred tym uz viackrat?
A naco som prisla?Aky je zivot?
Moju osobu toto poznanie velmi rozrusilo a da sa povedat,ze aj celkom rozrutilo.Moja osoba hoc prezila toho dost zleho,verila,ze zivot je ako pucik kvetu,ukryva v sebe nieco ocarujuce,nieco ,pre co sa oplati kazde rano vstat z postele a spravit prvy krok.Naivne verila,ze ak chceme, mozme si zo zivota spravit rozpravku alebo aspon snad divadlo.Verila,ze ona urcuje ,kto je reziser a kto obycajny herec,verila,ze na nej zalezi,kto v jej zivote ma hlavne roly a kto vedlajsie.No asi to tak nieje,pretoze zivot berie spravidla ,tych najtalentovanejsich hercov,tie najsilnejsie povahy,tych najdolezitejsich ludi pre inych.
Zobral mi aj jeho.
Jeho,ktoreho som tak milovala,jeho,s ktorym som prestala vnimat ten ospevovany drahocenny cas,jeho,s ktorym mi srdce bilo vesmirnou rychlostou.Zobralo mi chlapca,ktoremu som dala v mojom zivote hlavnu rolu vo filme zvanom Moja buducnost.
Kazdy dobry filozof,povie,ze je nezmyselne pozerat sa na minulost,ale z coho budujeme pritomnost? Z minulosti..a z coho budujeme buducnost? Budujeme ju z pritomnosti.
Clovek je tvor krehky,bezbranny,obycajny,no vlastni nieco nesmrtelne-dusu.Ak v tuto vetu naozaj verim,tak verim,ze jeho dusa je so mnou,a ze dava na mna pozor,chrani ma pred kazdym padom.No pytal sa ma niekto,ci chcem byt chranena?V mojom zivote mi pan November zobral ulohu rezisera.Uz som len obycajny upratovac,ktory po predstaveni pozameta javisko.Javisko,ktore predstavuje moje srdce.A na tomto javisku sa uz nikdy neodohra ziadne predstavenie,ziadna divadelna hra,ziadna drama,ziadna komedia a uz vobec nie tragedia.To javisko je plne dier a pochybujem,ze sa bude dat niekedy zrenovovat.
Mozno by sa dalo aspon trosku pozviechat, aspon nejake diery by sa dali zakryt,keby bol pri mne niekto,ktoreho by som i ked nikdy nemilovala tak,ako moju lasku,mala by som ho rada tak,ze by som s nim byt dokazala.Mozno ten niekto i existuje,no ja musim rychlo zabudnut,kym by si moje srdce nenapisalo dalsiu alebo aspon pokracovanie rozpravky,a opät by som skoncila zaliata v slzach a zakliata vnutri svojej duse,zistenim,ze rozpravky neexistuju.
Mozno sa niekomu podarilo,aby som aspon tristvrte sekund z minuty nemyslela na toho,ktoreho mi zivot zobral.Mozno mi niekto na 45 sekund vycaril v srdci iluziu stastia.No pytam sa aj keby,tak naco?Naco by som mala zit zas iluziou,fatamorganou,rozpravkou ,divadlom?
Viem jedno,ze ten ktoreho milujem tu uz nieje,a ten ktoreho mam rada a je jediny ten tu nie je tiez,a predsa nie su spolu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
aio
27. 12.decembra 2007 23:27
ejha... very smutne, ale skvele myslienky si tam mala inak ak ta to potesi...
Napíš svoj komentár