aby som nepotreboval dôvod
byť šťastný
a nechcem zostať komfortne otupený
slepý k bolesti
nedotknutelný a spokojný
a dnes je naozaj dobrý deň
gitaroví pes
a vraj dnes
je ten ples
svinstiev
a bláznovstiev
kolotoče nie sú pre deti
kolotoče po tme
sme obsadili mi
a dávame si na čas
kým ich prenecháme dňu
falši tieňov
ktorá nás zaháňa dnu
nech nie sme nasvietení svetlom
nech nevrháme tiene
odsúdenia hodné
vraciame sa po tme
k tebe
po ceste tma mizne
a všetko je svieže
naše zmysli
sa zobúdzajú z letargie
trochu mrazivej vášne
po ceste k tvojej nore
prečo mám z toho zlý pocit
keď ti prechádzam dlaňou po holom tele ?
mal by som sa krotiť ?
mal by som odísť?
zabuchnúť ?
po ceste schodmi zabudnúť ktoré dvere
kolké to bolo poschodie
nikdy nenájsť cestu späť
cítiš to čo ja?
cítiš zvláštnu bolesť ?
ako preddavok z pochopenia toho čo nevyhnutne príde
náhubok v divočine
pokračujem
a strom za stromom
prestávam mať chuť značkovať si územie
oštím to všetko cestou späť
ak k tomu niekedy príde
bozkávam ti chrbát
asi už spíš
alebo hráš mŕtvolu
a vo vnútri riešiš
každý prameň myšlienok
tak ako máme vo zvyku
či si tu správne
či vieš kto som
city s otáznikom
miluješ ma?
čo to je ?
stlačíš ruku
povieš nie
a váhavo sa odtiahneš
možno premýšlaš
o tom istom
či vyhodiť ma
alebo pritiahnuť sa opäť
na dotyk
jemne či skôr bytostne ?
cítiš sa tak dobre
alebo len váhaš či si zapáliť
nemám rád dym
vieš to aj ty?
na kolko som dôležitý ?
a na kolko sa ti chce vstať
ledva vyšlo slnko
prišla potreba ?
z tvojho tela vyvetrať
mňa a môj smrad?
pritiahneš sa
nevravíš nič
ja už fakt neviem
nechce sa mi
spať
ani študovať
čo sa v tebe odohráva
vstávam
chvílka na záchode
a potom rýchlo do kuchyne
zobuď ma !!
potrebujem kávu
kávu a vodku
a obe si beriem
bez pýtania
rozhovor je mdlý
neutrálny
opatrný
odpovedám tebe
no myslím na cudzie pery
na úplne iné dvere
stratené niekde v dialke
mám ťa rád
čo je láska ?
je to prak
ktorý vystrelí nám mozog z hlavy
a city sa rozutekali ako horcruxy
asi už nikdy nebudem kompletný
pomaly v každej z vás
zabíjam kúsky seba
objímam ťa
nechcem ťa nechať ísť
mala si ma zabiť
s úsmevom zavraždiť
na koncy cesty
ti to možno spravím ja
a nemusí
to byť nevyhnutne metafora
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
.tak čítam dokolečka a umocňujem v sebe pocity tohto pochmúrneho dňa.