blízkosť vyprchala
čaká sa na pokoj
ktorý rozfúka
gorálky samoty
a moje kroky
sa rozumne spomalia

strach ustupuje
nevzdávam sa
len vybledla dôležitosť
chcem uniknúť
vzdialiť sa
zahubiť zodpovednosť

motivácia a jej umelosť
kto vybudoval moje ciele?
necítim v nich svoju prítomnosť
cítim len pasívnu zlosť
a potrebu buchnúť dverami
aj keď som tu len hosť

príliv pocitov
postrhával náplaste
a kilometre obväzov
živý ako úprimnosť
ako nahota
ludí čo sa mali radi

 Blog
Komentuj
 fotka
silanova  8. 9. 2012 09:32
príliv pocitov

postrhával náplaste

a kilometre obväzov

živý ako úprimnosť

ako nahota

ludí čo sa mali radi.. toto mi silne pripomenulo tvorbu Paula Éluarda
Napíš svoj komentár