Urobil som z teba stádo kráv ktoré sa mnou prehnalo a rozdupalo chrbtovú kosť, asi som už iný človek, iný tvor. Stádo mäsožravých kráv ktoré sa teraz pasie v dôvodoch a hrdosti. V následkoch ktoré nechceš chápať, asi to nechceš ukončiť.
Vraždenie. Cítim akýsi škripot, masa črepov ktoré som svojou gravitáciou nahromadil vo svojom gravitačnom poli prestáva byť nehlučná, črepy ľudských obrazov, pút a myšlienok okolo mňa prúdia a asi sa pokúšajú usmrtiť všetko v mojom dosahu. Možno by som im v tom nemal brániť, možno by som ich mal nahromadiť viac. Zaseknúť motor a prejsť sa po nich na druhú stranu pomyselného života.
Západ slnka už mi nepríde až taký krásny. Západ slnka ešte bolí. Východy sú už krásne ľahostajné, chlad a svetlo vykúpu ma v tvrdosti sveta. Povznesú cez prázdnotu, neochotu bytia. Narúbať drevo, vyvraždiť zmätok. Precítiť v rukách násilie života, rozťať peň, rozťať si vlastnú hruď, vlastnú tvár. Omyť si chladivou vodou rozmaznanú tvár, založiť oheň, občas cítiť sa ako chlap. Sledovať plameň, nasať Pu Erh, nakŕmiť to stádo kráv. Zapriahnuť sa do postrojov a rozryť zem ktorú som kedysi miloval, začať tvoriť, nanovo vystavať pocit domova. som na rade, byť svoja Rodina.
/V
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
silanova
18. 11.novembra 2012 09:09
ten posledný odstavec mi silno pripomenul iný z jednej knihy .
Napíš svoj komentár