strašidelný klobúk
symbol zlomu
nášho vzťahu
pred zimou
sa skrývame
vo vnútri malej obrine
plachetnice
nalievame do seba
tekutý svetrík
a rozplývame sa
nad ohníkmi minulosti
chodili sme často spolu
a všetci hovorili že spolu spíme
spávali sme v bruchu obrine
a učili sa vracať po víne
mám na sebe ten prašivý klobúk
a smejeme sa jeho smradu
je čarovný
a ja si ho nemienim dať dolu
vieš ma krásne zdrbať
poslať pekne na zem
spraviť zo mna bojovníka
a keď je treba
spraviť zo mňa kameň
som formovatelný
a nepolapitelný ako vietor myšlienok
ako hejno lienok
a asi len ty vieš
aký konkrétny viem byť
keď sa niečo deje
keď treba byť záchrannou sieťou
alebo tankom
za ktorým sa skrýva všetko cenné
hovríme si krásne vety
objatie
trvá večne
úprimné a drsné
a mi blbneme
strapatíme si vlasy
a spievame piesne
sprostosti
a nad ránom zakrývam ťa dekou
a utieram ti sopel
pozerám z okna
a cítim zovretie dlane
na svete je krásne
len kĺzať sa
hojdať sa hladine
vlnky sú naše stránky
píšeme narýchlo
a opúšťame sa
len aby nás na druhej strane opäť spojilo
všetko letí tak rýchlo
asi aby nás to zabilo
pohltilo
prinútilo
dopiť pohár na dno
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
len aby nás na druhej strane opäť spojilo