omrvinky chleba
nehádžem si cestou
z domu kde ich treba
nezaspím
v pohodlnej bolesti
v náručí
čo nakrmí
nech nestratím
stopy kopýt
a cestu k srdciam
divých svíň
cestou pobrežím
rozbehnúť sa
dolu kopcom
nebrzdím
objatia sú prchavé
a ludia odchádzajú na sever
tonú v sebarealizácii
ich mŕtvych srdcí
sú priami ako revolver
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár