a tak málo sa dozvedám
z toho čo mi píšeš na tvár
nekonečná slov
prichádzajú bez poštových známok
holubov a ich pierok
a odplávajú bez toho aby zanechali stopu
ako priatelstvá valiace sa časom
spájajúce sa ruky
úprimne, obchodne, vždy bez záruky
len symboli akejsi dohody
spriaznenosti
ako holé nohy
cupitajúce kuchyňou
choďte preč
medvedíci vedia
kam odišli slnečné lúče
a to že sa zatiahlo
zamračilo
neznamená že niečo skončilo
a preto dopisujem tento list
s optimizmom ktorý si zamieňam za hlúposť
ktorá je mi vlastná
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár