Čo za v******ý život to žijem k***a ?!
Nevládzem žiť sama so sebou v tomto tele s touto povahou a charakterom ak vôbec nejaký je.
Nebaví ma počúvať, že ma chápe, lebo už nevládzem kričať "NIE MAMI, TY MA NECHÁPEŠ"
Vždy som si myslela že oslava mojich 18tich narodenín bude veľkolepá párty aj v kruhu rodiny, kde budeme všetci šťastní.
Hovno, hovno zlatá rybka. Po istom čase som si uvedomila, že ten deň chcem prespať.
Uvedomila som si, že nikam nepatrím.
Včera som odovzdávala dotazník kde som sa úprimne zarazila nad otázkou "žijem - a. v úplnej rodine
b. len s matkou
c. len s otcom
d. so starými rodičmi
e. iné "
Ako najväčšia **** som siahla po odpovedi "e" a to mojim rodičom nikdy neodpustím.
Aj ja chcem žiť ten normálny život s normálnymi problémami... Chcem byť človekom, takým akí ste vy všetci. Chcem opäť začať veriť, že život je krásny, chcem vedieť, že raz aj v pekle vyjde slnko.
Som zúfala, zmätená, stratená a nechcem aby toto niekto čítal. Chcela som sa len vyliať. Chcela som byť vedrom, presne tak, ako to povedal ON.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár