No potom prišiel pocit, respektíve najskôr prišiel ON, až potom pocit. Taký ten nezameniteľný, taký ten kedy som chcela aby sa na mňa pozrel, aby sa ma spýtal koľko je hodín, aby ma odprevadil domov. Bol všetkým, čoho som sa predtým vyvarovala, robil všetko to, čo môj chlap robiť nemal, bol taký, akého som si ho nevysnívala, ale MAL strašne veľa. Mal dar, ktorým ma vedel rozosmiať a ukázať mi, že život je super, život je krásny, keď je jeho súčasťou. A tak sa stalo, že to, čo som predtým tak zaryto odcudzovala, mi zrazu absolútne nevadí a práve TO ho robí jedninečným.
A mám....mám také tušenie, taký ten feeling, že... že práve teraz ked je to iné,keď je to také ozajstné, keď naša komunikácia nie je odkázaná na FB, keď všetko je to presne ako hovorila starká, mama, krstná, teta..... nie je medzi nami žiadna sociálna sieť a akýkoľvek kontakt je reálny, teraz je to ozajstné.
On neistý, ja neistá, ale hráme hru....tak veľmi ju chceme hrať, no vieme, že pomaly Ďalej zájdeš...
on nevie, ja neviem, ale smejeme sa...lebo tak veľmi chceme...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár