Napíše mi, keď to nebudem čakať.. Zavolá, keď ma bude chcieť počuť..
Ešte si spomínam na môj prvý vzťah. Po všetkom tom čo sme spolu prežili, môžem povedať, že to bolo krásne. Krásne ako sa vedel niekto pre toho druhého obetovať, potešiť, vážiť si. Len tak. Pre maličkosti, pre jeho úsmev.
Vravím si, keby som s ním nebola, asi by som bola úplne iná. Ukázal mi, ako sa chovať, ako si vážiť, ako milovať. Och aké to je oslobodzujúce, keď už to nebolí. Nebolí! A ja mám chuť žiť!
Teším sa ráno, keď rozlepím oči, mám chuť ísť von, len tak. Prejsť sa, prečítať si knihu, porozprávať sa s niekým, kto má chuť somnou stráviť svoj voľný čas. Vážim si to. Vážim si ich..
Keď som šla nedávno z práce, všade boli reklamy na čokoládu Milku. Nemala som najlepší deň a zrazu som to zazrela. "Úsmev je zadarmo, tak ním nešetri." A vtedy som si to uvedomila, že sa rada smejem, som šťastná, keď ľudia okolo mňa sa smejú. Pekné, ako vyčarí úsmev maličkosť. Nejaká hlúpa reklama na čokoládu.
Nie je každý deň krásny, ale vždy môže byť. Je to jednoduché, každých 24 hodín začína nový deň, nový začiatok.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár