Otázku prečo si vie položiť asi veľa ľudí.Trúfnem si povedať že aj všetci.Všetci si vieme teda položiť otázku prečo na veľa nezmyselných i zmyselných otázok.No moja otázka bude teda nie inak "moje otázky budú" ohľadne môjho života.
Jedna z nich je napríklad " prečo sa poslednú dobu cítim tak ako sa cítim? " Jednoducho poslednú dobu mi je divne : intenzívne bolesti hlavy , striedavý tlkot srdca či napríklad aj občasné sa zakoktanie. Prečo to je? Nechápem vôbec čo sa so mnou deje. Choroba to nieje určite , ale tak potom čo to je? Je to nebodaj láska? Ale hovno tá to tiež nieje veď už dlhšie som na žiadnu ani nepomyslel (smiech).
Ďalšia otázka znie " Prečo dokážu na mňa aj priatelia kašlať? " ako som aj vyššie spomínal tak sa mi dejú ešte aj iné veci takže napríklad poslednú dobu na mňa kašlú aj niektorý priatelia. Serie ma že to sú priatelia s ktorými som voľakedy trávil najviac času. S ktorými som zažil viac ako s rodinou inak povedané oni sú ako moja druhá rodina.
Takže asi viem prečo sa to všetko deje , myslím že to bude tým že sa vzďaľujem tým priateľom a že sa viac uzatváram do seba z čoho vyplýva že sa vzďaľujem už aj sám sebe. Keďže neviem ako sa tomu vyhnúť tak sa tým nechávam niesť čakám čo sa stane, bežím životom ako laboratórna myš bludiskom , vnímam život ako krtko vidí svetlo , darí sa mi v ňom ako vajíčku v mikrovlnke. Neviem prečo no skúšam to zmeniť aj keď sa mi to príliš nedarí verím v to.
Otázka č. II: Asi zmena povahy. Keď som ja mal sedemnásť, zmenil som povahu niekoľkokrát. Menil som názory na svet, menila sa moja svetonázorová filozofia, či politické názory.
Neviem, či je dobré ostať v procese zmeny pasívny. Skôr je dobré zmenu korigovať - dobrými reláciami v TV, čítaním kníh etc.
Ja som neostal pasívny a som rád, že som sa dostal tam, kde som.
No ostať bez seba nie je tá najlepšia zmena. Je treba ,,vrátiť sa k sebe".
Otázka č. I: je to možno len prerod zo zimy do jari, ,,jarná únava". No, pravdupovediac, v 17-tich sa človek cíti vždy akosi čudne. Ale iste by som to nepodceňoval.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Neviem, či je dobré ostať v procese zmeny pasívny. Skôr je dobré zmenu korigovať - dobrými reláciami v TV, čítaním kníh etc.
Ja som neostal pasívny a som rád, že som sa dostal tam, kde som.
No ostať bez seba nie je tá najlepšia zmena. Je treba ,,vrátiť sa k sebe".
Otázka č. I: je to možno len prerod zo zimy do jari, ,,jarná únava". No, pravdupovediac, v 17-tich sa človek cíti vždy akosi čudne. Ale iste by som to nepodceňoval.